Bojnice (300 m n.m.) sú historické kúpeľné mesto s romantickou atmosférou, známe najmä zámkom, termálnymi prameňmi a bohatou kultúrnou tradíciou. Ležia v podhorí Strážovských vrchov. Bojnice sa prvýkrát spomínajú v roku 1113 v Zoborskej listine. Mesto má kompaktné historické jadro, kde sa sústreďuje väčšina pamiatok, podujatí a turistického ruchu. Dominantou mesta je Bojnický zámok, jeden z najkrajších romantických zámkov Európy, preslávený filmami a rozprávkami. Pri zámku sa nachádza najstarší slovenský zoologický park (1955), najnavštevovanejšia ZOO na Slovensku. V meste vyviera termálna voda s teplotou okolo 52 °C, využívaná v kúpeľoch Bojnice. V areáli zámku rastie Lipa kráľa Mateja, strom starý približne 700 rokov. Oblasť je známa aj jaskyňou Prepoštská jaskyňa, kde sa našli paleolitické nálezy. Historické Hurbanovo námestie je malé, útulné a pôsobí ako prirodzené centrum mesta. Námestie lemujú kaviarne, reštaurácie, galérie a menšie obchodíky, čo vytvára príjemnú atmosféru pre návštevníkov aj domácich. Dominantou námestia je Kostol sv. Martina, jedna z najstarších sakrálnych stavieb v regióne. Z námestia vedie krátka pešia trasa priamo k Bojnickému zámku, čo robí priestor veľmi živým a turisticky atraktívnym.

Svätý Vendelín (310 m n.m.) je kaplnka so sochou svätého Vendelína nachádzajúca sa nad Bojnicami. Bojnické zobrazenie má typický vidiecky charakter – pripomína starú tradíciu ochrany hospodárstva a okolitých pasienkov. Stojí na pokojnom mieste, ktoré pôsobí ako malá duchovná zastávka pri prechádzke mestom. Je to jeden z drobných sakrálnych prvkov, ktoré dopĺňajú historickú atmosféru Bojníc popri kostole sv. Martina a zámku.

Šútovské sedlo (529 m n.m.) je sedlo ležiace v Malej Magure, podcelku Strážovských vrchoch nad mestom Bojnice. Ide o významnú turistickú a cykloturistickú križovatku. Zo sedla nie sú výhľady do okolia. Je tu však možnosť opekania a oddychu na okolitých lúkach. 

Boškov laz (935 m.n.m.) je zalesnený vrchol ležiaci v geomorfologickom podcelku Strážovských vrchov. Z vrcholu nie sú priame výhľady do okolia. Výhľad je možný len z okolitých starých stromov nachádzajúcich sa na vrchole, pričom vidieť Nitrické vrchy. Okrem toho sú výhľady možné aj z okolia pod vrcholom. Smerom od Poruby je pekný výhľad na celú Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Žiar, Malofatranský Kľak a Martinské hole. Pri dobrej viditeľnosti vidieť aj Západné Tatry. Druhý pekný výhľad poskytuje miesto nachádzajúce sa medzi Magurou a Boškovým lazom. Poskytuje pekný výhľad na Rokoš, Suchý, Čierny vrch a Rudniansku dolinu. Z rúbaniska situovaného hneď vedľa možno obdivovať Valaskú Belú a okolie.

Magura (1141,3 m n. m.) je najvyšší vrch Malej Magury, geomorfologického podcelku Strážovských vrchov. Nachádza sa v okrese Prievidza. Najbližšími obcami sú Nevidzany, Poruba, Chvojnica. Z vrcholu nie sú priame výhľady do okolia. Výhľad je možný len z okolitých starých stromov nachádzajúcich sa na vrchole, pričom vidieť celé Nitrické vrchy. Výhľady sú možné z okolia pod vrcholom. Smerom od Poruby je pekný výhľad na celú Veľkú Fatru, Kremnické vrchy , Žiar, Malofatranský Kľak a Martinské hole. Pri dobrej viditeľnosti vidieť aj Západné Tatry. Druhý pekný výhľad poskytuje miesto nachádzajúce sa medzi Magurou a Boškovým lazom. Poskytuje pekný výhľad na Rokoš, Suchý, Čierny vrch a Rudniansku kotlinu. Z rúbaniska vedľa možno vidieť Valaskú Belú a okolie.

Malá Magura (1101 m.n.m.) je podcelok Strážovských vrchov. Ide o jadrové pohorie tvorené hlavne premenenými a magmatickými horninami. Jeho najvyšším vrcholom je Magura (1 141 m.n.m.). Na vyvreté horninové typy v Malej Magure sa geneticky viažu ložiská rúd zlata, olova, železa ťažených v stredoveku v okolí Nitrianskeho Pravna, v Malinovej, Chvojnici, Diviakoch nad Nitricou, Čavoji a v iných lokalitách, o čom svedčia dodnes zachované pozostatky ryžovísk v ich okolí. Najväčší rozmach ťažby bol vo období rokov 1340 až 1650, hlavná oblasť ryžovania bola v ústí Chvojnickej kotliny medzi obcami Malinová a Chvojnica (lokalita Roboty). Vo svojej dobe to boli (po kremnických a štiavnických ložiskách) tretie najvýznamnejšie náleziská zlata v Uhorsku.

Sedlo Obšiar (778 m n.m.) sa nachádza v pohorí Strážovské vrchy, medzi vrcholmi Malá Magura a Obšiar, nad obcami Čavoj a Chvojnica. Je z neho pekný výhľad nielen na dedinu Čavoj, ale aj na vzdialený vrch Kľak v Malej Fatre.

Čičerman (956 m n.m.) sa nachádza v Strážovských vrchoch, nad osadou Gápel. Vrchol je zarastený lesom a preto neposkytuje výhľady do okolie. Tie sú k dispozícii z rúbanísk a lúk, cez ktoré prechádza turistický chodník.

Homôlka (1073 m.n.m.) je tretí najvyšší vrch v Strážovských vrchoch. Rozprestiera sa juhozápadne od Fačkovského sedla. Na severných svahoch sa nachádzajú vleky a zjazdovky lyžiarskeho strediska Skiarena Fačkovské sedlo.

Fačkovské sedlo (802 m.n.m.) tvorí prirodzenú hranicu medzi Malou Fatrou a Strážovskými vrchmi. Pomenované je podľa obce Fačkov, ležiacej pod sedlom severným smerom. Vystupuje medzi vrchmi Homôľka v Strážovských vrchoch a Reváň v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry. Neďaleko sedla, na južných svahoch Reváňa pramení rieka Nitra. Nachádza sa tu známe turistické a lyžiarske stredisko. Sedlo je východiskovým bodom pre výstup na okolité horstvá, okrem iného aj na Kľak. Cez sedlo prechádza červená turistická značka označovaná aj ako „Cesta hrdinov SNP“.

Poruba (415 m.n.m.) je podhorská obec, ktorá sa nachádza na úpätí Strážovských vrchov, pod Veľkou Magurou. Prvá písomná zmienka pochádza zo 14. storočia. V obci sa nachádza gotický kostol zo 14. storočia, v ktorom sa zachovali výnimočné stredoveké fresky a neskororenesančný drevený maľovaný strop v lodi. Kostol bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.