Vápeč (955,5 m n. m.) sa nachádza v západnej časti pohoria Strážovských vrchov, východne od obce Horná Poruba. Je jedným z najkrajších a turisticky najatraktívnejších v Strážovských vrchoch. Svojim tvarom a príkrymi vápencovými bralami vo vrcholovej časti pripomína fatranský Rozsutec. Masív bralnatého vrchola je chránený ako národná prírodná rezervácia z dôvodu ochrany vzácnych vápnomilných rastlín. Územie predstavuje výraznú vápencovo-dolomitovú bralnatú dominantu Strážovských vrchov. Jeho vápencové steny pôsobia malebne zo všetkých svetových strán.

Z tohto vrcholu ozdobeného okrem zaujímavých skalísk i dreveným krížom sa naskytá prekrásny kruhový výhľad, ktorý mnohí turisti považujú za jeden z najkrajších na Slovensku. Z vrcholu možno obdivovať nielen okolité vrcholy Strážovských vrchov, ale aj Biele Karpaty, majestátne Vršatské bradlá, Javorníky, Malý a Veľký Manín, Súľovské vrchy, juhovýchodne sa rozprestiera hrebeň Veľkej Fatry, južne pohorie Vtáčnik a Veľký Tribeč a juhozápadne Inovec. Aj preto patrí medzi najkrajšie a turisticky najlákavejšie vrcholy Strážovských vrchov. Majestátny tvar, skvelý kruhový výhľad, prekrásna kvetena a príkre vápencové steny pripomínajú rovnako krásny fatranský Rozsutec.

Homôlka (906,6 m.n.m.) leží v Strážovských vrchoch, východne od obce Dolná Poruba. Na severozápadnom úpätí vrcholu sa rozprestiera prírodná rezervácia Pod Homôľkou, ktorá sa vyznačuje súborom chránených a ohrozených druhov rastlín v lúčnych ekosystémoch Strážovských vrchov. Pod vrcholom sa nachádza rekreačná oblasť Homôlka, známa ako centrum letnej i zimnej turistiky, ako aj Chata Homôlka, ktorá je celoročne otvorená. K dispozícií sú aj 2 stredne náročné zjazdovky a 3 vleky.

Strážovské vrchy sa nachádzajú na rozhraní západného a stredného Slovenska a sú chránenou krajinou oblasťou so vzácnou flórou a faunou. Patria k jedným z horských celkov Fatransko-tatranskej oblasti. Najvyšší vrch pohoria je Strážov s nadmorskou výškou 1 213 m n. m. Strážovské vrchy sa nachádzajú medzi mestami: Trenčín, Dubnica nad Váhom, Ilava a Bojnice. Z hľadiska geomorfológie nie sú Strážovské vrchy jednotné, ale vytvárajú niekoľko rôznych celkov. Najväčšia časť pohoria je vytvorená príkrovovo-vrásnenými mezozoickými komplexmi s rôzne odolnými horninami. V mäkkých horninách sa vytvorili erozné brázdy a kotliny (Čičmianska, Zliechovská, Porubská, Butkovská a Slatinská brázda). Odolnejšie vápence a dolomity vytvorili miestami celé horské skupiny (Basky, Rokoš, Holazne, Vápeč). Pohorie je bohaté na termálne vody: Trenčianske Teplice, Bojnice, Rajecké Teplice, ale i krasové útvary.