COM_EVENTLIST_EXPORT_ICS

Podujatie 

Názov podujatia:
Čierna hora
Dátum konania:
28.07.2024 - 08.08.2024
Cieľ:
Cierna Hora 2024 - Lovcen, Sezina
Kategória:
Pešia turistika

Popis

Doprava:

moderným klimatizovaným autobusom.

Odchod:

28.07.2024, o 18:00 hod., z parkoviska pri Zimnom štadióne Prievidza.

Príchod do Sutomore:

29.07.2024, v popoludňajších hodinách.

Návrat do Prievidze:

08.08.2024, v popoludňajších hodinách.

Prihlasovanie:

u vedúceho podujatia, najneskôr do 20.02.2024.

Účastnícky poplatok:

435 EUR.

V poplatku je zahrnuté: doprava, 9x nocľah a 9x polpenzia.

Poplatok nezahrňuje:

cestovné poistenie, fakultatívne výlety, splavovanie rieky Tara, poplatky na pláži za slnečník a ležadlo.

Ubytovanie:

v rodinnom penzióne Milan, s vlastnou reštauráciou a kuchyňou.

Popis izieb:

Dvoj-, troj- a štvorposteľové izby. Všetky sú vybavené klimatizáciou, TV, chladničkou, pripojením do siete WiFi a vlastnou kúpeľňou.

Vzdialenosť od pláže:

cca 300 m, pláže sú vybavené slnečníkmi a ležadlami.

Strava:

polpenzia, raňajky formou bufetových stolov, večere formou výberu z dvoch jedál.

Možné fakultatívne výlety:

NP Skadarské jazero, Národný park Lovčen - Mauzóleum Njegoš, Boka Kotorska, Kruje - Tirana - Durres a iné.

Zodpovedný vedúci:

Stanislav Vakula, inštruktor pešej turistiky

Kontakt:

Tel.: 0903 575 211 alebo E-mail: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. .

UPOZORNENIE! Každý účastník sa podujatia zúčastňuje na vlastnú zodpovednosť. Nezabudnite si vziať so sebou európsky preukaz poistenca, občiansky preukaz. Každý účastník je povinný individuálne uzavrieť vhodné cestovné poistenie na celú dobu pobytu.

Cieľová oblasť

Cieľ:
Cierna Hora 2024

Popis

Rieka Tara je najdlhšou riekou Čiernej Hory, dosahuje dĺžku 145 km. Rieka je zdrojnicou Driny, pramení vo výške cca 2000 m neďaleko hranice s Albánskom, 30 km južne od mesta Kolašin. Rieka nemá vlastný prameň, vzniká spojením riek Veruša a Opasanica.

Okolie rieky sa vyznačuje veľkým prírodným bohatstvom, prevládajú tu rozbujnené lestné spoločenstvá, skalné terasy, vysoké útesy, jaskyne a samozrejme čistá a priezračná voda. Práve kvôli čistote a kvalite vody je rieka zaradená medzi chránené biosférické rezervácie sveta. V skalných stenách kaňonu bolo doteraz objavených vyše 80 jaskýň. Jej prúd sa ženie asi 40-timi kaskádami, z ktorých najznámejšie sú Djavolje lazi, Sokolovina či Bijeli kamen. Podstatná časť toku prechádza cez územie Čiernej Hory, iba posledných pár kilometrov prechádza cez územie Bosny a Hercegoviny, kde sa spája s ďalšou známou riekou Piva. Od ich sútoku tečie rieka Drina, ktorá sa pri Bosanskej Raci na bosniansko-srbských hraniciach vlieva do rieky Sáva.

Rieka prechádza v jej dolnom toku cez impozantný kaňon, ktorý je možné raftovať. Kaňon rieky je dlhý 93 km a prechádza cez územie Národného parku Durmitor v Čiernej Hore a je najkrajším kaňonom Čiernej hory. Najväčšia hĺbka kaňonu je 1 300 metrov. Ide o najdlhší kaňon v Európe a druhý nadlhší kaňon na svete, hneď po známom americkom kaňone Grand Canyone. Kaňon je preto zaradený v zozname prírodných pamiatok UNESCO, spolu s okolitým národným parkom Durmitor.

Sutomore je neveľké, populárne letovisko na Barskej riviére v Sutomorskom zálive, 18 km na juh od Petrovca a 6 km na sever od mesta Bar. Pred nepriaznivými podmienkami počasia a prírodnými podmienkami ho chránia hory Rumije, vďaka ktorým má Sutomore asi najstálejšie počasie zo všetkých letovísk. Z vrcholov tu dominuje Sutorman (805 m). K najkrajším plážam letoviska Sutomore patria Sutomorská pláž, dlhá asi 1250 metrov, ktorá sa pozvoľne zvažuje do mora, pláž Zlaté pobrežie (Zlatna obala) na juhovýchode, dlhá 850 m so zlatistým pieskom, za ktorou pokračujú menšie skalnaté pláže až k mysu Ratac a tiež Červená pláž, pomenovaná podľa farby svojho piesku a kamienkov, ktoré pôsobia tak, že i more vyzerá byť červené. Je to nádherná a romantická pláž, obklopená je hustým borovicovým lesom a je ideálnym romantickým miestom pre zamilované dvojice. Na pláži sú palmové bary a reštaurácie.

Z pamiatok stojí sa návštevu Kostol sv. Tekly nad obcou z 8. storočia, ktorý má dva oltáre (pravoslávny a rímskokatolícky). Kostol bol viackrát prestavaný a jeho súčasný vzhľad je z 19. storočia. Známa je aj turecká pevnosť Tabija, benátska pevnosť stojaca 3 km na severozápad vo výške 232m. Jej súčasťou je kostol sv. Demetria. Pevnosť tvorí okrem zreteľného opevnenia už iba ruiny, ale práve malý kostol bol v roku 2007 z časti zrekonštruovaný. Z vrcholu sú krásne výhľady na pobrežie, okolité vrchy. Na myse Ratac sú ruiny benediktínskeho Kláštora Panny Márie Ratackej z 11. storočia. Sutomore má zopár reštaurácií, kaviarní, miestne diskotéky, ale pre toho, kto má rád noci plné zábavy a radovánok, toto letovisko nie je pre neho najideálnejšie. Na svoje si tu prídu romantické duše a rodinky, ktoré si vychutnávajú pokojnú dovolenku u mora a prechádzky po okolí.

Boka kotorská je najväčší prírodný záliv na juhu Jadranského mora a často býva mylne považovaný za najjužnejší európsky fjord. V týchto miestach však ľadovec (súvislý ľad) nikdy nebol, ide len o zatopené ústie rieky. Pod hladinou sú dodnes riečne naplaveniny a zvyšky niekdajšieho koryta. Nachádza sa v Čiernej Hore, názov má podľa mesta Kotor a delí sa na štyri menšie zálivy – Hercegnovský, Risanský, Kotorský a Tivatský. Celková dĺžka je 28 km a šírka je v najužšom mieste, zvanom Verige (reťaze), 350 m. Podľa povesti viezli námorníci v roku 809 telo svätého Tripuna, mučeníka z 3. storočia, zastihla ich búrka a oni sa schovali v pokojných vodách zálivu. Pretože nevedeli ako odtiaľ vyplávať, domáci im ponúkli, aby telo nechali u nich, že ho budú uctievať. Neskôr na na ochranu ostatkov vybudovali románsku katedrálu sv. Tripuna považovanú za jednu z najkrajších stredovekých stavieb v Stredomorí.

V úžine Verige naťahovali reťaze („verige“ znamená „reťaze“), ktoré bránili zátoku pred útokmi lodí z mora. Počas prvej svetovej vojny bol záliv v rukách Rakúsko-Uhorska a súžil ako významná základňa jeho námorníctva. V roku 1918 sa záliv stal dejiskom vzbury v Kotorskej boke. Jedným z jej vodcov bol český námorník František Raš, ktorého po potlačení vzbury rakúsko-uhorské úrady popravili. Za prvej republiky bola Kotorská boka prístavom pre česko-slovenské lode.

Národný park Lovćen je národným parkom už od roku 1952. Skrášľuje juhozápadnú časť Čiernej Hory medzi Skadarským jazerom, zálivom Boka Kotorska a Budvanskou riviérou. Správne a administratívne centrum NP sa nachádza v Cetinje. Mohutné horské masívy sa rozpínajú nad mestom Kotor a Kotorským zálivom. Národný park Lovćen je významný tiež pre svoje kultúrne dedičstvo. Sú dve možnosti ako dá dostať do NP Lovćen, a to práve buď z mesta Kotor, ktoré je na zozname svetového dedičstva UNESCO, alebo z Cetinje, starodávneho hlavného mesta Čiernej Hory. V pohorí na malej ploche možno nájsť veľa bizarných skalných vápencových útvarov, hlboké lesy a vysoko položené alpínske lúky. Lovćen sa považuje za onú Čiernu Horu, podľa ktorej bola celá krajina pomenovaná; je to veľmi významné miesto pre obyvateľov štátu.

Mauzóleum vladyku Petara II. Petroviča Njegoša (1 657 m n.m.) bolo postavené na vrchole Jezerski vrh, ktorý je najvyššie turisticky dostupné miesto v pohorí. Nachádza sa tu jeho veľká socha z čierneho mramoru a hrobka. Tesne pod vrcholom vrchu Jezerski vrh je parkovisko, z ktorého vedie tunel pre peší výstup skrz vrch až na jeho vrchol.  Za mauzóleom bola vybudovaná panoramatická vyhliadka. Výhľad z tohto miesta je skutočne nezabudnuteľný a očarujúci a zaslúžene patrí k najkrajším miestam v celom parku. Nielen samotný panoramatický výhľad z vrcholku hrebeňa je ohromujúci, ale i celá cesta nahor a späť je dych berúca. Každá serpentína odkrýva modré farby Boky Kotorskej v inom odtieni a lúče slnka na jej hladine v inom odlesku. Táto oblasť sa právom označuje za jednu z najkrajších možných vyhliadok na celú Boku Kotorsku.

Toto miesto si vybral filozof a básnik Petar II. Petrović Njegoš, otec modernej identity Srbov. Mauzóleum Njegoša bolo vybudované medzi rokmi 1970 až 1974 a je dielom chorvátskeho sochára Ivana Meštrovića. Je to zmes architektonického a umeleckého diela. Toto mauzóleum je najvyššie položené na svete. Z parkoviska k nemu vedie 461 schodov. Slávna pieseň, Lovćen je náš svätý oltár, hovorí o tom, že Lovćen je skutočným symbolom Čiernej Hory.

Skadarske jazero je krasové jazero na hraniciach Čiernej Hory a Albánska. Je to najväčšie jazero na Balkáne. Jeho rozloha kolíše od 370 km2 do 530 km2, z čoho približne jedna tretina pripadá Albánsku a zvyšné dve tretiny Čiernej Hore. Dosahuje hĺbku až 44 m. V roku 1996 bolo zahrnuté do Ramsarského zoznamu mokradí medzinárodného významu. Východný a severný breh je nízky. Na severe sa rozkladá Demovsko polje. Naopak západný a juhozápadný je hornatý. Od Jadranské mora oddeľuje jazero horský chrbát Rumija. Na jazere sa nachádza niekoľko ostrovov. Najväčší je Vranjina v delte Morače.

Voda v jazere je čistá, čo je predovšetkým zabezpečené približne 50 prameňmi, ktoré vyvierajú na dne jazera. Voda v celom jazere sa úplne vymení za tri až šesť mesiacov. V Čiernej Hore je jazero a jeho okolie od roku 1983 národným parkom. Ide o jednu z najväčších vtáčích rezervácií v Európe s viac než 270 druhmi, medzi inými aj poslednými európskymi pelikánmi. V okolí jazera, ktoré vždy bývalo významným centrom Čiernej Hory je mnoho kultúrnych pamiatok. Neďaleko juhovýchodného brehu jazera leží albánske mesto Skadar, v severnej časti je jazero sčasti zasypané a premostené železnicou spájajúcou Belehrad a mesto Bar na jadranskom pobreží. Na jazere je rozvinutá miestna lodná doprava a miestni sa venujú rybolovu.

Najbližšie podujatia

Kalendár podujatí

<<  Apríl 2024  >>
 Po  Ut  St  Št  Pi  So  Ne 
  1  2  3  4  5  6  7
  8  91011121314
15161718192021
222324252628
2930