Zakopane (800 m.n.m.) - ide o najvyššie položené poľské mesto, ktoré sa nachádza na úpätí Poľských Tatier. Ide o známe zimné stredisko, kde sa konajú viaceré významné zimné podujatia. Na konci 19. storočia sa Zakopané stalo kultúrnym centrom, v ktorom žili alebo ho navštevovali slávne osobnosti poľskej kultúry. Medzi najznámejšie pamiatky patrí barokový drevený kostol vedľa historického cintorína, historické drevené goralské stavby, budovy v tzv. zakopanskom štýle, vily.

Chata Murovaniec (1 500 m n.m.) sa nachádza v Doline Gasienicowej, pod úpätím Svinice, v Poľských Tatrách. Prvým objektom postaveným v súčasnej lokalite chaty bola pastierska búda, ktorá sa vzhľadom na narastajúci počet turistov postupne rozrastala a postavené boli ďalšie objekty. Neskôr sa začala výstavba chaty. Slavnostného otvorenia sa dočkala v roku 1925. Vďaka silným žulovým stenám dostala prezývku "Murowaniec". V rokoch 1950 - 1951 prešla rekonštrukciou, budova bola ďalej rozšírená. Ďalšia rekonštrukcia prebehla po požiari v roku 1963. Chata má vlastnú štýlovú reštauráciu. Chata architektonicky zapadá do okolitého prostredia.

Czarny St. Gąsienicowy (1 624 m n.m.) je veľké ľadovcové pleso nachádzajúce sa v Poľských Tatrách v ľadovcovom kare v závere Gasienicowej doliny. Rozloha plesa činí 17,94 ha pri dlžke 665 m a šírke asi 425 m. Hĺbka plesa je pomerne úctihodná a dosahuje 53,1 metrov. Pleso vďačí za svoj názov nielen svojej polohe pod svahmi vrcholov Kościelec, ale taktiež vďaka siniciam farbiacim vodu. Je jedným z mála rybnatých tatranských plies. Ryby (pstruhy) tu však boli vysadené umelo v roku 1881.

Zmarzły Staw Gąsienicowy (1 788 m n.m.) je jedným z najmalebnejších a zároveň najdrsnejších tatranských plies. Leží v severnej časti Vysokých Tatier, v závere Doliny Gąsienicowej, priamo pod sedlom Zawrat. Je to typické karové jazero ľadovcového pôvodu s rozlohou 2 800 m2. Dĺžka plesa je 52 metrov, šírka 47 metrov a maximálna hĺbka 3,7 metra. Pleso je zamrznuté väčšinu roka a roztápa sa až v júni – júli. Je to jedno z najdlhšie zamrznutých plies v celých Tatrách – jeho poloha v tieni a vysoká nadmorská výška spôsobujú, že ľad sa drží extrémne dlho. V okolí rastú vzácne vysokohorské rastliny, napríklad krásnokvet veľkokališný či ostrica mohutná. V blízkosti sa nachádzajú historické košiarne, ktoré kedysi slúžili ako úkryt pre turistov. Pleso inšpirovalo umelcov a poetov, čo mu dodáva kultúrny rozmer

Svinica (2 301 m n. m.) je dominantným vrcholom vo Vysokých Tatrách na hranici Slovenska a Poľska. Ide o monumentálny a veľmi nápadný vrchol na hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nachádzajúci sa medzi vrcholmi Beskyd a Valentková. K východu smerom do Poľska vybieha z masívu mohutná rázsocha s vrcholmi ako je Kozi Wierch, Granaty, Wielka Buczynova Turnia a ďalšie. Na tomto hrebeni je snáď najnáročnejšia turistická trasa v celých Vysokých Tatrách - známa Orla Perć. Svinica je výrazný vrchol so suťovými svahmi, ktorej tvar najlepšie vynikne pri pohľade z hornej časti Tomanovskej doliny v Západných Tatrách. Patrí medzi najnavštevovanejšie vrcholy, keďže neďaleko na Kasprow Wierch vedie lanovka.
Výhľad z vrcholu je nádherne panoramatický. Pod vrcholom sa nachádza pleso Zadni Staw Polski v Dolině pięciu Stawów Polskich, šikmo nad ním je Hladké sedlo. Úchvatný je pohľad na Kriváň, Gerlachovský štít a ďalšie vysokotatranské vrcholy, na západe je záver Tichej doliny a za ním vykukujú vrcholky Západných Tatier. 

Suché sedlo (1 949 m n.m.) leží pod Kasprovým vrchom na hranici medzi Slovenskom a Poľskom, Vysokými a Západnými Tatrami. Nakoľko sa nachádza iba 200 m od stanice kabínovej lanovky z Poľska na Kasprov vrch, je veľmi hojne navštevované. Východiskom výletov do tohto sedla zo slovenskej strany je zväčša Podbanské. Zo samotného sedla sa návštevníkovi otvorí úžasný výhľad na Vysoké Tatry, Tichú dolinu či Liptovské kopy.

Kasprov vrch (1 987 m n. m.)  je nevýrazný hôľnatý vrchol vo východnej časti Západných Tatier. Leží na štátnej hranici Slovenska a Poľska. Od Ľaliového sedla a od Vysokých Tatier ho delí Suché sedlo a Beskyd (2012 m). Názov vrchu pochádza podľa povesti od mena majiteľa lokality, gorala Kaspera. Vrchol je vďaka lanovke ľahko dostupný a patrí tak k najnavštevovanejším v Tatrách.