Dolná Súča (285 m n.m.)  je veľká a historicky významná obec v okrese Trenčín, známa svojou polohou pod masívom Krásina a bohatými dejinami siahajúcimi až do praveku. Obec leží v malebnom prostredí medzi kopcami, ktorým dominuje vápencový Krásin, výrazný vrch nad obcou. Územie Dolnej Súče bolo obývané už v strednej a mladšej dobe bronzovej (1500–700 pred n. l.), čo dokazujú nálezy keramiky, kostí a popolníc. V roku 1208 sa obec spomína pod názvom Suchan. V roku 1244 patrila komesovi Bogomerovi a panstvu Súča. V 16. storočí bolo panstvo Súča pripojené k panstvu Trenčín. V 14.–15. storočí existoval hrad Súča, ktorý strážil cestu k českým hraniciam. Dominantou obce je Kostol sv. Michala archanjela – hlavná sakrálna stavba obce. Medzi zaujímavosti obce patria pozostatky hradu Súča – dnes už len terénne stopy, no historicky veľmi významné, ďalej tradičná architektúra - pôvodné domy a hospodárske dvory, ako aj archeologické náleziská dokazujúce osídlenie z doby bronzovej. Obec má bohaté dejiny spojené s Trenčianskym hradom, ktorý bol jedným z najvýznamnejších centier Uhorska. Vďaka polohe pri hraniciach s Českom bola oblasť dejiskom mnohých historických udalostí. Dolná Súča je známa aj folklórom, tradíciami a aktívnym kultúrnym životom.

Krasín (516 m n.m.) je výrazný vápencový vrch nad Dolnou Súčou a jedno z najzaujímavejších miest Bielych Karpát. Spája v sebe prírodnú rezerváciu, krásne výhľady aj pozostatky stredovekého hradu. Nachádza sa v pohorí Biele Karpaty, v podcelku Bošácke bradlá. Ide o vápencový masív s bralnatými stenami, súčasť CHKO Biele Karpaty a územie európskeho významu. Na vrchole Krásina sa nachádzajú pozostatky stredovekého hradu Súča, ktorý vznikol v 13. storočí ako pohraničná strážna pevnosť. V 16. storočí ho ovládli známi lúpežní rytieri Ján a Rafael Podmanickí. Dodnes sú viditeľné zvyšky múrov, priekopa a prístupová cesta. Hrad je nenápadný, ale historicky veľmi hodnotný a krásne dopĺňa atmosféru vrchu. Územie je od roku 1970 zákonom chránené pre svoje vápencové bralá a skalné steny, teplomilné rastliny a stepné lúky, výskyt chránených druhov živočíchov. Lokálny náučný chodník vedie cez najkrajšie časti rezervácie.

Náučný chodník Janka Miklasa je ideálny okruh pre rodiny, nenáročných turistov aj ľudí, ktorí chcú spoznať prírodu a históriu Krásina bez dlhého výstupu. Chodník je vedený ako okružná trasa priamo z Dolnej Súče a prechádza cez najzaujímavejšie miesta vápencového masívu Krásina. Dĺžka trasy je približne 4 km. Čas pochodu je asi 1,5 – 2 hodiny, pri prevýšení 260 metrov. Chodník začína v Dolnej Súči (zvyčajne pri kostole alebo pri kultúrnom dome) a pokračuje cez lúky nad obcou do prírodnej rezervácie Krásin, k pozostatkom hradu Súča na vrchole, cez bralá a lesné úseky späť do obce. Popri chodníku boli osadené informačné tabule o geológii, rastlinstve, živočíchoch a histórii.

Kláštor Veľká Skalka (241 m n.m.)  je najstaršie známe pútnické miesto na Slovensku a jedno z duchovne najvýznamnejších miest celého Považia. Spája v sebe legendy pustovníkov, stredoveký kláštor vytesaný do skaly aj unikátnu jaskyňu, ktorá patrí k najstarším sprístupneným jaskyniam na Slovensku. Kláštor sa nachádza nad riekou Váh, medzi obcami Skalka nad Váhom a Zamarovce, neďaleko Trenčína. Okolie patrí do Bielych Karpát, s bohatou vegetáciou a strmými skalnými stenami. Lokalita je známa svojím pokojom, výhľadmi a silnou duchovnou atmosférou. Počiatky Skalky siahajú do 11. storočia, keď tu žili pustovníci sv. Andrej-Svorad a jeho žiak sv. Benedikt. Ich život opisuje legenda napísaná biskupom Maurusom v rokoch 1064–1070. Sv. Andrej-Svorad žil v extrémnej askéze – podľa legendy nosil železnú reťaz, ktorá mu zarastala do tela, a spával na tŕstí. Sv. Benedikt bol zavraždený zlodejmi, ktorí ho hodili z brala do Váhu; jeho telo sa podľa legendy zázračne našlo neporušené. Prvé stavebné základy kláštora sú doložené už v roku 1224. V stredoveku tu pôsobili benediktíni, ktorí vybudovali kláštorný komplex priamo na skalnom brale. Miesto bolo významným centrom duchovného života a pútnictva počas celého stredoveku. Nachádzajú sa tu ruiny kláštora zabudovaného do skalného masívu. K Veľkej Skalke vedie náučný chodník s informačnými tabuľami o histórii a prírode.

Náučný chodník Malá Skalka – Veľká Skalka patrí k najkrajším krátkym trasám v okolí Trenčína. Spája dve historicky aj duchovne mimoriadne významné miesta – románsky kostolík na Malej Skalke a pustovnícky kláštor na Veľkej Skalke. Chodník je krátky, dobre značený a vhodný pre všetky vekové kategórie. Dĺžka chodníka je približne 1,2 km. Prevýšenie je mierne, len okolo 20–30 m. Popri chodníku boli osadené informačné tabule o histórii pustovníkov, kláštora a prírodných zaujímavostiach.

Malá Skalka (240 m n.m.) je známa starobylým románskym kostolíkom stojacom na skalnom brale nad Váhom. Je to miesto s veľmi silnou históriou. Pôvod kostola siaha do 12. storočia. Je spojený s mučeníckou smrťou sv. Benedikta, žiaka sv. Andreja-Svorada. Kostolík bol viackrát prestavaný, no zachoval si románske jadro. Je to pútnické miesto, kde sa každoročne konajú omše a procesie. Z okolia kostola sú krásne výhľady na Váh a Trenčín. Stojí na mieste, kde podľa legendy našli telo sv. Benedikta. Tvorí vstupnú bránu k celému skalnému komplexu Skalky.

Náučný chodník Beckovské skalice patrí medzi najzaujímavejšie krátke trasy v Považskom Inovci. Spája prírodné rezervácie, geologické zaujímavosti, výhľady na Beckovský hrad a pestrú krajinu okolo obce Beckov. Na trase sa nachádzajú Beckovské Skalice (318–325 m n. m.) – vápencové bralá s výskytom chránených rastlín a živočíchov (napr. modlivka zelená, jašterica múrová, vidlochvosty). Zaujímavá je aj sprašová stena – pozostatok doby ľadovej, ako aj kameňolom – geologicky cenné miesto s náučným panelom. Na chodníku sa nachádza aj Skalka pri Beckove – malá vápencová vyvýšenina s výskytom ponikleca veľkokvetého a ďalších ohrozených druhov. Zaujímavé sú aj výhľady na Beckovský hrad – jeden z najkrajších pohľadov na hrad z okolia. Spája geológiu, botaniku, zoológiu a históriu v krátkej, dostupnej trase.

Hrad Beckov (220 m n.m.) je jedna z najikonickejších zrúcanín Slovenska – dramaticky posadený na strmom brale nad obcou Beckov, s históriou siahajúcou do raného stredoveku. Vznik hradu sa datuje do 12. storočia, keď bol prestavaný z pôvodného drevozemného hradiska na kamennú pevnosť. Archeologické nálezy však naznačujú, že hradisko tu stálo už v 9. storočí, v období Veľkej Moravy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1264, no v tom čase už hrad existoval. V 13. storočí strážil obchodnú cestu Považím a odolal aj tatárskym vpádom. V roku 1388 ho získal Stibor zo Stiboríc, ktorý vykonal rozsiahle prestavby a rozdelil hrad na horný a dolný. V 18. storočí (1729) hrad vyhorel a postupne sa zmenil na zrúcaninu. Hrad stojí na vysokom skalnom brale nad obcou Beckov v Trenčianskom kraji. Patrí do pohoria Považský Inovec. Jeho poloha bola ideálna na kontrolu pohybu v údolí Váhu a na hranici Karpát. Vďaka strmým stenám bol takmer nedobytný. Hrad kombinuje románske a gotické prvky, čo je pre slovenské hrady pomerne výnimočné. Stiborovci vybudovali reprezentatívne paláce, opevnenia a členenie na horný a dolný hrad. Zachované sú zvyšky palácov, brány a hradby, veže, hospodárske objekty. Hrad je opradený množstvom povestí – najznámejšia je o bláznivom šašovi Beckovi, podľa ktorého vraj hrad dostal meno. Z hradného brala sú panoramatické výhľady na Beckov, Považie a Považský Inovec. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1963. V lete sa tu konajú historické festivaly, sokoliarske vystúpenia a nočné prehliadky.