Slovenské opálové bane sú najstaršie opálové bane na svete, jediné svojho druhu v Európe a jeden z najväčších prírodných pokladov Slovenska. Ležia v srdci Slanských vrchov. Bane ležia vo východnej časti Slovenska, v pohorí Slanské vrchy, medzi obcami Červenica a Zlatá Baňa. Ide o územie s bohatou sopečnou históriou a množstvom starých banských diel. Ťažba tu prebiehala už v 11. storočí. Ide o jediné historické ložisko drahého opálu v Európe. V minulosti to bolo jediné miesto na svete, kde sa ťažil drahý opál (až do objavenia ložísk v Austrálii v 19. storočí). Celková dĺžka podzemných chodieb je približne 30 km. Pre verejnosť je sprístupnených 1 280 metrov. Prehliadka trvá približne 60 – 70 minút. Prebieha so sprievodcom, ktorý vysvetlí históriu ťažby, ukáže opálové žily a prevedie najzaujímavejšími časťami bane. Teplota v podzemí je 4–6 °C, takže je potrebné teplé oblečenie.

Šimonka (1 092 m n.m.) je najvyšší vrch Slanských vrchov, vypínajúci sa v severovýchodnej časti pohoria. Na jeho lesnatom vrchole sa nachádza malá nezalesnená plocha s vyčnievajúcou skalkou, ktorá poskytuje krásne výhľady do šíreho okolia. Za priaznivých podmienok z nej dovidieť až na Vysoké Tatry či Kráľovu hoľu. Nechýba tu drevený vrcholový kríž a osadený turistický smerovník, na ktorom je umiestnená schránka s vrcholovou knihou. V južnej časti vrchu, v časti, ktorou vedie i turistický chodník, sa rozprestiera prírodná rezervácia Šimonka charakteristická starými pralesovitými porastmi s výskytom vzácnej krásne kvitnúcej oplietavej liany plamienka alpínskeho. Cieľom rezervácie je zachovať a chrániť andezitový vrchol s balvanovými sutinami a pralesovitou bučinou, resp. jaseňovou javorinou.

Minčol (1 157 m n.n.) je najvyšší vrch pohoria Čergov. Nachádza sa v západnej časti pohoria. Má hôľnatý charakter s typicky karpatskou horskou kvetenou, zasahujúcou aj do lesných spoločenstiev. Botanickú výnimočnosť jeho horských lúk potvrdzuje pozorovanie 277 taxónov vyšších rastlín, z ktorých je 15 zaradených do Červeného zoznamu ohrozených rastlín SR. V roku 1986 bolo územie Minčola vyhlásené za Národnú prírodnú rezerváciu pod názvom Čergovský Minčol. Z vrchola je krásny výhľad smerom na Tatry, Pieniny, Malý Minčol, Murianik, Dlhú, Krynickú Javorinu. Severovýchodne pekne vidno vedľajší čergovský hrebeň s Pálenicou, Rohaľankou a Jaseňovom. Kvôli výhľadom na východ a juh, ktoré sú z Minčola obmedzené, sa oplatí odbehnúť na neďaleký predvrchol Minčola.

Kamenický hrad (725 m n.m.) je zrúcanina hradu nad obcou Kamenica, ležiacou na vápencovom brale v pohorí Čergov. Hrad bol od 13. storočia a ešte asi pred 450 bol centrom diania spoločenských a historických udalostí hornošarišského regiónu v tejto oblasti. V 16. storočí sa vtedajšia majiteľka pripojila k sprisahaniu proti Ferdinantovi Habsburgskému, a preto bol hrad dobitý a zničený. Odvtedy chátral. Jeho skazu zavŕšila rodina Tahy, ktorá použila materiál z múrov hradu na postavenie liehovaru v Lúčke. Nad povrchom sa veľa nezachovalo. Avšak čo sa pred zrakom skrýva, nachádza sa pod zemou a sutinou. Hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné areály na Slovensku.

Ľutina (429 m n.m.) leží v Šarišskej vrchovine, na južnom svahu Čergovského pohoria. Od roku 1851 je obec Ľutina známa pre väčšinu ľudí Slovenska. Boli to zjavenia, ktoré spôsobili, že sa Ľutina stala najväčším Mariánskym pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku. Odpusty v sa tu konajú v auguste pri príležitosti sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky. Odpustový chrám má titul baziliky minor, ako jeden z dvoch gréckokatolíckych chrámov na Slovensku. V Bazilike sú uložené relikvie sv. Jána Pavla II., svätej sestry Faustíny i ďalších. V priľahlom areáli sa nachádza Kaplnka sv. Mikuláša a Kaplnka mučeníkov. Asi 800 metrov od baziliky sa nachádza Ľutinská hora. Je miestom zjavenia sv. Mikuláša a návštevníkom ponúka skutočne bohatú scenériu. Nachádzajú sa tu štyri kaplnky a prameň s vodou, ktorá má liečivé účinky.

Čergov (1 049 m n.m.) je vrchol rozprestierajúci sa na hlavnom hrebeni pohoria Čergov. Je to ikonický vrchol rovnomenného pohoria v severovýchodnej časti Slovenska. Hoci najvyšším bodom pohoria je Minčol, samotný vrch Čergov patrí medzi najnavštevovanejšie miesta hrebeňa a je známy svojou atmosférou, lúčnymi partiami a výhľadmi. Z vrcholu je dobrý výhľad na Stráže, Kapušiansky hrad, Prešov, Lysú a jej bočný hrebeň a Veľkú Javorinu. Čergov je známy aj tým, že jeho vrcholové lúky pripomínajú poľské Bieszczady – otvorené, pokojné, s krásnou atmosférou. Vrcholové časti sú často odlesnené, čo vytvára pekné otvorené úseky na hrebeni. Na vrchole sa nachádza geodetický bod, náučná tabuľa a známy samorast s označením vrchola.

Rozhľadňa Žobrák (918 m n.m.) sa nachádza sa nad obcou Hervartov, v severnej časti pohoria Čergov. Leží na turistickej trase spájajúcej Hervartov, Žobrák a ďalej hrebeň smerom na Minčol či Čergov. Samotná veža má výšku približne 7 metrov. Ide o drevenú stavbu s jednoduchou, ale stabilnou konštrukciou. Z rozhľadne sa otvárajú krásne panorámy na Hervartov a okolie, Šarišskú vrchovinu, Čergovský hrebeň. Pri dobrej viditeľnosti aj vzdialenejšie pohoria severovýchodného Slovenska. Pri rozhľadni sa nachádza útulňa, kde je možné prespať, a tiež ohnisko na oddych či opekanie.

Hervartov (450 m n.m.) je malá, pokojná a historicky veľmi cenná obec na severovýchodnom Slovensku. Leží na úpätí pohoria Čergov a je známa najmä vďaka svojmu unikátnemu drevenému kostolu, ktorý patrí medzi najvzácnejšie pamiatky v krajine. Obec sa nachádza v okrese Bardejov, v regióne Horný Šariš. Leží na východnom svahu Čergova. V obci sa nachádza svetoznámy drevený kostol sv. Františka z Assisi (UNESCO). Je to najstarší zachovaný drevený kostol na Slovensku (koniec 15. storočia). Je zapísaný v zozname UNESCO v rámci súboru drevených chrámov Karpatského oblúka. Mimoriadne hodnotné sú fresky a pôvodná gotická architektúra.

Bardejov (323 m n.n.) je druhým slovenským mestom zaradeným do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je to jedno z najstarších slovenských miest. Jeho rozvoj urýchlili početné kráľovské výsady a najmä rozhodnutie Ľudovíta I. z roku 1376, na základe ktorého Bardejov povýšili na slobodné kráľovské mesto. O Bardejove sa hovorí, že je najgotickejším mestom na Slovensku. Jeho centrum tvorí ucelený súbor historických budov, ktorý ohraničuje súvislý pás mestského opevnenia. Ústrednou plochou historického jadra je obdĺžnikové námestie obstavané radom starobylých meštianskych domov s typickými štítovými priečeliami s podlomenicami.

Uprostred námestia stojí budova bývalej radnice zo 16. storočia. V hodnotných interiéroch radnice sú vystavené najcennejšie exponáty vlastivedného múzea. Ďalšiu expozíciu tohto múzea umiestnili do pôvodne gotického meštianskeho domu Gantzughof s renesančnou arkádou, ktorý stojí v juhozápadnom rohu námestia.

Najvýznamnejšou pamiatkou námestia je rímskokatolícky farský Kostol sv. Egídia stojaci v jeho severnej časti. Začali ho stavať začiatkom 15. storočia a postupne dostal podobu veľkolepej gotickej baziliky s tromi loďami. V interiéri zaujme súbor 11 neskorogotických krídlových oltárov z 15. storočia, z ktorých niektoré plastiky sa považujú za vrcholné európske rezbárske práce. Jedinečný pohľad na Bardejov z vtáčej perspektívy poskytuje ochodza mohutnej novogotickej kostolnej veže. Ozdobou mesta je aj františkánsky kláštor s kostolom. Kláštor stojí blízko hradieb mestského opevnenia, ktoré sú najzachovanejším stredovekým obranným systémom na Slovensku. Okrem kamenných hradieb sa zachovali 3 brány a 10 bášt.