Šterusy (210 m n.m.) je obec nachádzajúca sa pod pohorím Malé Karpaty, neďaleko Piešťan. Leží na styku severného výbežku Trnavskej pahorkatiny a považského výbežku Podunajskej nížiny. Táto oblasť patrila od praveku medzi najosídlenejšie oblasti Slovenska. Najstaršie osídlenie v chotári obce sa zistilo v polohe Topoľová. Pochádza zo staršieho úseku mladšej doby kamennej - neolitu (5000 - 3000 rokov pred n.l.) a patrí lengyelskej kultúre (Lengyel I). Prvá písomná zmienka o obci Šterusy sa nachádza v listine z roku 1262. Časť obce bola súčasťou dobrovodského panstva. Z pôvodnej kaplnky, zasvätenej sv. Márii Magdaléne, vznikol v roku 1685 kostol, ktorému bola pristavaná veža v roku 1990. Ďalšími pamiatkami sú: zvonica z 18. storočia, prícestné kríže a sochy, napr. rokoková socha sv. Jána Nepomuckého (1763). V rokoch 1975 – 1991 bola miestnou časťou Vrbového.

Orlie skaly (438 m n.m.) sa nachádzajú pri rovnomennej prírodnej rezervácii, v pohorí Malé Karpaty, neďaleko obce Šterusy. Územie miestnej prírodnej rezervácie bolo vyhlásené v roku 1984 na rozlohe 31,23 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Na území rezervácie platí 4. stupeň ochrany. Predmetom ochrany je genofond chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele. Skalnatý až bralnatý hrebeň Orlích skál budujú kriedové vápence, v ich širšom okolí (Dúbrava) prevažujú triasové dolomity. Významným druhom lokálnej flóry je napr. kavyľ vláskovitý (Stipa capillata) ale i rôzne vstavače (Orchis sp. div.).

Barónov hrob (349 m n.m.) je hrob Alberta von Wattenwyl (1896 – 1917). Tento barón pochádza zo šľachtickej rodiny zo Švajčiarska, žijúcej od 2. polovice 19. storočia v kúrii v Borovciach južne od Piešťan. V lesoch nad Pustou Vsou mala rodina letohrádok zo začiatku dvadsiateho storočia, vypálený Nemcami koncom druhej svetovej vojny. Barón zomrel mladý na tuberkulózu a je pochovaný v milovanom lese v blízkosti miesta letohrádku. Lokalita je zároveň miestom posledného odpočinku Albertovho psa, ktorý pri svojej nesmiernej vernosti zotrval pri hrobe svojho pána, kde i sám zahynul. Na náhrobnom kameni sú okrem mena a dátumov narodenia a úmrtia, vytesané aj verše nemeckéko romantického básnika Ernsta Schulzeho, ktorý mal podobný osud ako mladý barón a jeho otec.

Veľká Pec (438 m n.m.) je pseudokrasová jaskyňa dlhá 15 metrov a zároveň prírodná pamiatka ležiaca na severe Malých Karpát. Táto prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1979 na ochranu jaskyne Veľká Pec, ležiacej v severovýchodnom svahu nehlboko pod vrcholom Veľkej Pece. Územie je súčasťou Dobrovodského, resp. Dobrovodsko-prašníckeho krasu. Mohutný pseudokrasový skalný previs, asi 8 m vysoký a 15 m hlboký, vznikol koróznymi procesmi vo vápnitých zlepencoch a brekciách a zvetrávaním, jeho povrch formovala i činnosť vetra. Je významným archeologickým a paleontologickým náleziskom – našli sa v nej pozostatky ľudského osídlenia z obdobia paleolitu, tiež kosti mamuta, jaskynného medveďa, nosorožca, hyeny a soba a črepy z mladšej doby bronzovej. Jaskyňa je verejnosti voľné prístupná. Pamiatka leží na území chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty (je súčasťou sústavy Natura 2000).

Malá Pec (394 m n.m.) je prírodná pamiatka a zároveň chránené územie v severnej časti Malých Karpát. Dominantou je výrazná pieskovcová brána. Ako prírodná pamiatka bola vyhlásená v roku 1996 v oblasti vrcholu a svahov na ochranu v neogénnych pieskovcoch vytvorenej skalnej brány. Územie je súčasťou Dobrovodského, resp. Dobrovodsko-prašníckeho krasu. Skalná brána a ďalšie drobné skalné útvary v oblasti vrcholu sú pseudokrasovými fenoménmi (t. z. nevznikli len vlastným krasovatením), modelovanými erózno-denudačnými, koróznymi, eolickými a antropogénnymi reliéfotvornými procesmi a zvetrávaním. Vrch pokrývajú husté umelo vysadené borovicové porasty, len juhovýchodné svahy na zarastajúcich pasienkoch majú lesostepný charakter. Pamiatka leží na území chráneného vtáčieho územia Malé Karpaty (je súčasťou sústavy Natura 2000).

Tlstá hora (425 m n. m.) je zalesnený vrch v severnej časti Malých Karpát južne od Prašníka. Pozostáva z rôznych druhov triasových a jurských vápencov. V strategicky významnej polohe pri prechode cez Malé Karpaty vzniklo v staršej dobe železnej (halštatská doba) na jeho plochom temene hradisko. V teréne sú zvyšky obranných valov, našla sa keramika a rôzne ozdobné predmety. Nálezy vojenských artefaktov tu dokazujú opevnený bratrícky tábor z 15. storočia.

Prašník (195 m n.m.) je kopaničiarska obec na styku severovýchodnej časti Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Vznikla v roku 1958 odčlenením sa kopaničiarskych osád od Vrbového, pričom meno dostala podľa najväčšej z nich. V roku 1963 bola k Prašníku pripojená aj osada Pustá Ves, predtým súčasť obce Šterusy. Najstaršie osídlenie oblasti dokazujú nálezy z mladšieho paleolitu v jaskyni Veľká pec. Hradisko na strategickej lokalite Hrádok nad dnešným lomom v Pustej Vsi vysoko nad priechodom cez Malé Karpaty sa významne rozvinulo v dobe bronzovej. Miestnym geologickým a paleonotologickým zaujímavostiam venoval pozornosť aj mladý Dionýz Štúr (1827 – 1893), ktorého otec bol v rokoch 1827 – 1839 učiteľom ev. a. v. ľudovej školy vo Vrbovom. Na potoku Holeška bolo v tejto oblasti vyše 20 mlynov – posledným funkčným do roku 2006 bol Mockov mlyn, mlyn z 2. polovice 19. storočia povyše centra obce (Devátnikov) je kultúrnou pamiatkou. Pustá Ves, ale aj celý Prašník, boli počas druhej svetovej vojny významným pôsobiskom viacerých partizánskych oddielov. V rokoch 1961 – 1964 bolo pod obcou na Holeške vybudované vodné dielo Čerenec za účelom regulácie jej prietokov, zabezpečenia vody pre priemysel a poľnohospodárstvo a vytvorenia možností pre rekreáciu.