Vršatecké Podhradie (650 m n.m.) leží v Bielych Karpatoch pod malebnými Vršatskými Bradlami. Je okrajovou hraničnou obcou s Českou republikou pod dvomi skalnými masívmi a zrúcaninou hradu. Najstaršie obdobie histórie osídlenia obce je preukázané nálezom sídliska a žiarového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Nájdené bolo aj sídlisko púchovskej kultúry z obdobia prelomu storočia, slovanské hroby z 9. storočia a hromadný nález železných nástrojov slovanského kováča z 9. storočia.

Vršatec (897 m n.m.) sa rozprestiera nad obcou Vršatské Podhradie na vápencových útesoch Vršatských bradiel. Ruina kráľovského pohraničného hradu vytvára dominantu Bielych Karpát. Hrad bol postavený v 13. storočí ako ochranný hrad nad cestou na Moravu. Skladal sa z horného hradu so štvorbokou pozorovacou vežou a z nižšie položeného predhradia. Je najvyššie položeným hradom na vápencovom brale na Slovensku. V roku 1708 hrad obsadilo cisárske vojsko a na panovníkov rozkaz bol hrad výbuchom zničený. V súčasnosti vedie k hradu náučný chodník. Spomedzi ruín hradu sa otvára nádherný výhľad na celé Vážske podolie, Strážovské vrchy a Veľkú Fatru.

Sidonie (329 m n.m.) je bývalá sklárska osada, ktorá leží na česko-slovenskej hranici, v Bielych Karpatoch. Založená bola v roku 1788 zriadením sklárne.  Vyrábali sa tu hlavne cylindre na lampy, tienidla, ale aj krištáľové sklo. Výrobky sa vyvážali, napríklad na Balkán, ale i do Orientu. Do širšieho povedomia sa dostala v 90. rokoch minulého storočia, kedy mala byť polovica osady vymazaná z mapy Česka. Ide o osadu na konci sveta, do ktorej vedie úzka cestička z Vlárskeho priesmyku. Osada bola pri delení územia medzi oba štáty rozdelená potokom Vlárka. Jej obyvatelia však mali domčeky, chalúpky na oboch brehoch riečky. Došlo tak k úradnému rozdeleniu nielen územia, ale aj rodín. S touto situáciou sa miestny obyvatelia nevedeli zmieriť. Spor sa vyriešil v roku 1997, kedy celá osada padla do územia Česka.

Vlársky priesmyk (284 m n.m.) je prielomové údolie v pohorí Biele Karpaty. Prechádza ním štátna hranica s Českom. Sedlom prechádza významná cestná spojnica Považia s Moravou, cesta z Nemšovej do Vsetína, ako aj železničná trať Trenčianska Teplá – Vlársky priesmyk – Veselí nad Moravou. V rámci obchodnej cesty bol známy už v dobe bronzovej a často ho využívali aj Rimania, čo dokladuje nález rímskych mincí v oblasti priesmyku. Na neďalekom výbežku stojí zrúcanina hradu Brumov, ktorý slúžil na ochranu priesmyku. Stojí neďaleko zaniknutej stredovekej obce Vlář. Červená značka vedúca z priesmyku vedie až k zaniknutým sklárňam a k robotníckej kolónii Sidonie, ktorá tvorí pamiatkovú zónu.

Antonstal (398 m n.m.) je poľovnícky kaštieľ nachádzajúci sa v Bielych Karpatoch, neďaleko hraníc s Českou republikou. Slúži pre účely lesnej pedagogiky a rekreácie. V prírodnom prostredí chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, na území bývalého Brunovského panstva postavila na konci 19. storočia rodina pivovarníka Antona Drehera rozsiahlejší drevený poľovnícky kaštieľ Antonstál. Ako vášnivý poľovník sa venoval chovu diviačej a jelenej zveri vo viacerých zverniciach a zavŕšením jeho aktivít bolo v rokoch 1937 - 1943 vybudovanie poľovníckeho zámku Antonstál. o dobudovaní sa stal miestom zimných poľovačiek podnikateľov, významných osobností a šľachty, až pokým ho v 50. rokoch 20. storočia neskonfiškoval československý štát. Bola tu zriadená učňovská škola pre drevorubačov a v súčasnosti je objekt v správe štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.