Devínska Kobyla (514 m.n.m.) je najvyšším vrcholom Devínskych Karpát. Patrí vďaka svojej polohe a klimatickým podmienkam k najdlhšie osídleným lokalitám na Slovensku. Už v období 5000 rokov pred n.l. si tu neolitickí roľníci stavali prvé sídla. Cez toto územie viedla v dobe bronzovej obchodná Jantárová cesta. Neskôr sa tu usadili Kelti, ktorí začali klčovať lesy, a po nich ovládli územie v 1. stor. n.l. Rimania a založili na juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly vinice. Od roku 1964 je jeho západný svah národnou prírodnou rezerváciou. Táto lokalita má mimoriadny botanický, zoologický, geologický a paleontologický význam. Na vrchole sa nachádza objekt bývalých kasární, ktoré sú od roku 1996 nefunkčné. Slúžili ako rádiotechnická hláska protivzdušnej obrany štátu.

Rozhľadňa na Devínskej Kobyle sa nachádza na „chrbte“ Devínskej Kobyly. Je postavená na najvyššie položenom mieste vrcholu. Jej unikátna poloha na hranici troch štátov poskytuje panoramatický výhľad na okolie Devínskej Novej Vsi, na Česko, Rakúsko a Maďarsko. Výhľad do troch susediacich krajín bol motívom pre umiestnenie troch vyhliadkových plošín v rôznych výškových úrovniach. Najvyššia plošina je osadená na nivelete cca 20 m nad okolitým terénom. O vzhľade veže už koluje legenda, že ju inšpirovala modlivka zelená, ktorá žije v okolitej prírode. Podľa slov autorov však stavba vychádza z genius loci daného miesta. Odtiaľto vidno z jedného bodu do troch rôznych krajín, takže fascinácia týmto miestom bola inšpiráciou aj pre trojuholníkový pôdorys Vyhliadkovej veže Devínska Kobyla. Motív trojuholníka sa opakuje na celom jej dizajne.

Výhľady z vyhliadkovej veže sú panoramatické, na všetky svetové strany. Ako na dlani je veľká časť západnej a severozápadnej Bratislavy. Pohľadom týmto smerom dominuje kopec a televízna veža Kamzík. Južným výhľadom dominujú plochy políčok v oblasti rieky Dunaj a priľahlé kopce v Rakúsku, ktoré sa ťahajú od Bergu, cez Wolfshtal, až po Hainburg. Po otočení o 90 stupňov, smerom na západ, je možné pozorovať hlavne na roviny a rozľahlé polia v Rakúsku. Avšak za dobrej viditeľnosti je možné pokochať sa kulisou vrcholkov Rakúskych Álp. Severozápdnejšie možno obdivovať zámok Schlosshof s prekrásnymi záhradami.

Sandberg (210 m.n.m.)  je významná paleontologická lokalita, ktorá bola odkrytá lomom na ťažbu piesku. Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla. V 9. storočí n.l., t.j. v období Veľkomoravskej ríše bol Sandberg spoločne s Devínom súčasťou pevnosti kniežaťa Rastislava. Sadberg bolo kedysi skalnatým vápencovým pobrežím pravekého mora, čoho dôkazom je vyše 350 druhov fosílnych nálezov (zvyšky rias, ježoviek, tuleňov, opíc i nosorožcov, žraločie zuby). V dobrom počasí ponúka Sandberg zo svojho hrebeňa široký výhľad na Moravské pole (Marchfeld). Je to miesto, kde Fridrich Bojovný, švagor Přemysla Otakara, úspešne vybojoval svoju bitku proti Tatárom. Stavebnou dominantou Moravského pola je zámok Schlosshof. Barokový zámok, ktorý po skončení Druhej svetovej vojny obsadili sovietske vojská.

Zrúcanina Hradu Devín (190 m.n.m.) sa nachádza na skalnom brale nad sútokom riek Moravy a Dunaja. Na tomto mieste začínajú Karpaty. Zachovali sa iba pozostatky hradu z 13.-17. storočia na staršom hradisku so zachovanými základmi rímskej stanice a pohrebiska. Hrad Devín bol už od praveku dôležitým strediskom kultúrneho a hospodárskeho života. Vystriedali sa tu mnohé kultúry, ktorých prítomnosť je doložená už od staršej doby kamennej, cez dobu bronzovú a železnú. Po Keltoch od 1. – 4. storočia sa stal Devín súčasťou hraničného obranného systému Limes romanus. V 9. storočí je toto miesto spojené s menom kniežaťa Rastislava, ktorý tu nechal vybudovať mohutnú veľkomoravskú pevnosť. V 13. storočí postavili na hornom hrade pohraničnú kráľovskú pevnosť. V jednotlivých častiach sú vyznačené pôdorysy objavených starších stavieb, napr. ranokresťanskej kaplnky zo 4. storočia a základy veľkomoravského kostola z polovice 9. storočia. Na renesančnom paláci je umiestnená pamätná tabuľa pripomínajúca historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval v roku 1836 Ľudovít Štúr.