Šípska Fatra sa nachádza v severnej časti pohoria na rozhraní Liptova, Oravy a Turca. Šípsku Fatru rozdeľuje rieka Váh na dve časti. Až do roku 1978 bola súčasťou Chočských vrchov, no pre väčšiu geologickú príbuznosť bola preradená do Veľkej Fatry. Z hľadiska ochrany prírody je časť Šípskej Fatry zahrnutá do NP Malá Fatra a časť do NP Veľká Fatra. Z východu je vymedzená obcou Biely Potok, Ružomberkom, obcou Valaská Dubová a sedlom Brestová. Zo severu obcami Komjatná a Žaškov. Zo západu a severozápadu je oddelená riekou Orava a Váh od Malej Fatry. Najvyšším vrchom je Vtáčnik (1 236,3 m n. m.). Vrch Šíp (1 169,5 m n. m.), ktorý dal meno celému pohoriu, označovaný v niektorých zdrojoch ako najvyšší vrch Šípskej Fatry, je najvyšší v časti podcelku na pravej strane rieky Váh.

Z povrchových krasových javov sú najčastejšie škrapy – ostrohranné výbežky vápencov, ktoré je možné nájsť na Šípe. Skupina závrtov, lievikovitých priehlbní priemeru 15 – 20 m sa nachádza v sedle Na vrch (Žaškovské sedlo) nad obcou Stankovany. Z jaskynných krasových foriem je možné pozorovať drobnejšie jaskyne vo vrcholových častiach príkrovových trosiek. Popri nich, najmä na úpätí skalných stien, je možné nájsť drobnejšie jaskyne a previsy vytvorené mrazovým zvetrávaním.

Predný Čebrať (945 m n.m.) sa nachádza severne od centra Ružomberka. Vrchol patrí do pohoria Veľká Fatra, konkrétne podcelku Šípska Fatra. Viditeľný je najmä z Liptovskej kotliny. Tvorí pyramídovú dominantu nad mestom Ružomberok. Od centra Ružomberka je vzdušnou čiarou vzdialený asi 1,5 km. Vrchol je porastený stromami s viacerými skalnatými bralami v južnej časti. Výhľad z neho je na východ a z časti na juh. Vrcholovú vyhliadku tvorí skala s prudkým zrázom. Z vyhliadky je vidieť najmä samotné mesto Ružomberok, západnú časť Liptovskej kotliny, Chočské vrchy, Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Veľkú Fatru.

Vrchol je prístupný po červenou farbou označenom turistickom Chodníku Zdenka Hochmutha, ktorý vedie od železničnej stanice v Ružomberku okrajom Likavky. Turistický chodník nesie meno nestora miestnej turistiky a autora viacerých prvých turistických sprievodcov najmä z regiónu Liptova.

Čebrať (1 054 m n. m.) je zalesnený horský masív rozprestierajúci sa na pravom brehu rieky Váh, podcelku Veľkej Fatry nazvanej Šípska Fatra, severne od Ružomberka. Čebrať je najjužnejším výbežkom Chočských vrchov a uzatvára na západe Liptovskú kotlinu. Od Choča ho oddeľuje Likavská dolina. Vrchol je husto zalesnený s viacerými skalnatými bralami a pozostáva prevažne z vápencov. Svojou charakteristickou pyramídovou siluetou patrí k dominantám okolia Ružomberka. Má dva vrcholy, a to nižší Predný Čebrať nachádzajúci sa nad mestskou časťou Rybárpole a od neho severozápadne za sedlom Medzičebrať sa nachádza vyšší hlavný vrchol Čebrať.

Hoci je vrchol pomerne husto zalesnený, skalné bralá a menšie čistiny umožňujú obmedzený výhľad na okolie. Dominujú vrchy severnej časti Veľkej Fatry, hrebeň Oravskej Magury, mohutný masív Veľkého Choča, veľká časť Liptovskej kotliny a takmer celé Nízke Tatry. Pri priaznivých podmienkach je z vhodných lokalít dobre viditeľný hrebeň Malej Fatry, Západných Tatier či Babia hora.