Kaštieľ Betliar (343 m.n.m.)  je najnavštevovanejším kaštieľom juhovýchodného Slovenska. Kaštieľ pochádza zo začiatku 18. storočia a postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov. Ide o poschodový, opevnený kaštieľ so štyrmi nárožnými vežami. Kaštieľ je tvorený množstvom vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok. Prevahu tvoria maliarske diela, najmä obrazy realistov 19. storočia. Druhú časť zbierok tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje. Pred kaštieľom sa nachádza park, ktorý spestrujú nielen jazierka, ale aj menšie záhradné stavby (pavilóny, groty, vodomety). Má vzácne exotické stromy a zvyšky prastarého tisového lesa.

Volovec (1 293 m.n.m.) sa rozprestiera vo Volovských vrchoch. Ide o dominantný masív hlavného hrebeňa Volovských vrchov. Jeho chrbát s horskými hoľami už zasahuje do pásma kosodreviny. Najvyšším bodom je skalné bralo Skalisko s kruhovým výhľadom na hornatú časť východného Slovenska. Na severozápade vidieť Vysoké Tatry, na západe Nízke Tatry s Kráľovou hoľou, na juhu planiny Slovenského krasu a na východe pokračovanie hrebeňa s Kojšovskou hoľou v pozadí. Tesne pod vrcholom Volovca sa nachádza turistická chata rovnakého mena s možnosťou stravovania a ubytovania. Otvorená býva celoročne. Vedľa chaty je studnička s výdatným prameňom. Priamo cez horský chrbát Volovca prechádza najdlhšia slovenská turistická značka – Cesta hrdinov SNP.

Čučma (447 m.n.m.) - jej prvými osídlencami boli baníci nemeckého pôvodu. Založená bola ako banícke sídlisko, čoskoro sa však stala poľnohospodárskou obcou s chýrnymi dobre rodiacimi ovocnými stromami. V stredoveku mal v  katastri obce najväčší význam výskyt zlatých, strieborných a medených rúd. Od 17. storočia sa ťažila antimónová ruda. Ťažba železa a antimónu ožila v 1. polovici 19. storočia, ktorá sa v roku 1952 pre nerentabilnosť skončila.