Kysucká vrchovina je rozľahlý vrchovinný masív, kde sa striedajú kopce s hlbokými údoliami. Nadmorská výška dosahuje maximum vrcholom Pupov (1 096 m n. m.) pri Terchovej, turisticky významné sú aj Ľadonhora (999 m n. m.) a Straník (769 m n. m.). Oblasť Kysuckej vrchoviny je viac než z polovice zarastená prevažne ihličnatými lesmi, z listnatých porastov je vo väčšej miere zastúpený iba buk. Pôvodne povrch pokrývali prevažne bukové lesy, ktoré však boli v značnej miere nahradené smrekovými lesmi. Odlesnené časti zaberajú lúky, pasienky, polia, sekundárne kroviny či roztratené osídlenia – tzv. rale.

Hlavným vodným tokom tejto oblasti je rieka Kysuca a jej ľavostranné prítoky s dominantnou Bystricou, v juhovýchodnej časti je to Varínka. V tejto oblasti sa nachádzajú početné druhy chránených rastlín, živočíchov aj prírodných útvarov a nálezísk. Aj preto viac ako polovica rozlohy územia patrí do Chránenej krajinnej oblasti Kysuce. Tá bola vyhlásená v roku 1984 a má celkovú rozlohu 655 km². Jej súčasťou sú početné prírodné rezervácie a chránené prírodné výtvory, medzi ktoré patrí napríklad Kysucká brána, Veľké Ostré či Ľadonhora.

Sedlo Lutiška (671 m n. m.) je sedlo ležiace približne 2 km východne nad obcou Lutiše, medzi vrcholom Mravečník a Trojchotár. Sedlo sa nachádza v Kysuckej vrchovine a prechádza ním cesta zo Žilinskej kotliny na Kysuce.

Horný Vadičov (487 m n.m.) je obec ležiaca na konci Vadičovskej doliny, ktorá sa nachádza pod južnými svahmi bradlového pásma Kysuckej vrchoviny v dĺžke takmer desiatich kilometrov. Osídlená dedina vznikla na prelome 14. – 15. storočia, ako Silvia Vaditzov sa spomína v roku 1385. Do konca feudalizmu bola obec zemianskym majetkom. Na viacerých miestach (Crkovo, Ľadonhora) sa archeologickým výskumom našli stopy osídlenia ľudu lužickej kultúry z mladšej bronzovej doby (bronzová sekerka s tuľajkou) a staršej železnej doby. Hradisko, ktoré poskytovalo ochranu obyvateľstvu, sa nachádzalo na temene Ľadonhory. Stopy púchovskej kultúry sa nachádzajú v údolí Vadičovského potoka.

Na miestnom cintoríne rastie päť chránených líp, jedna z nich je vyhlásená za chránený prírodný výtvor (prsný obvod 585 cm, čo je najvyšší údaj z Kysúc). V roku 1789 bola v obci postavená fara a v roku 1806 rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, ktorý bol v roku 1858 značne zničený zemetrasením. V obci sa nachádza súbor zrubových ľudových domov. Ide o jednopodlažné trojpriestorové stavby na pôdoryse obdĺžnika so sedlovou strechou a štítom s podlomenicou.

Ľadonhora (999 m n.m.) je druhý najvyšší vrch Kysuckej vrchoviny. Vrchol nie až tak vysoký, zato je pomerne strmý a kužeľovitý, celý husto porastený bukovými lesmi. Jeho svahy sa rozprestierajú nad obcou Horný Vadičov, neďaleko Kysuckého Nového Mesta. Názov je pravdepodobne odvodený od bohyne lásky a manželstva – Lady. Bohyňa Lada je bohyňou lásky, krásy, tvorivosti a posvätnej sexuality. Je to prastará Bohyňa Slovanov. Naši predkovia zobrazovali Ladu ako kráľovnú, oblečenú do zlatých šiat, s kráľovskou korunou na hlave. V náručí držala dieťa ako symbol materstva, plodnosti a tvorivosti.

Zaujímavosťou je, že Ľadonhora bola ešte začiatkom 20. storočia bez stromov. Dnes už to neplatí a výhľad je kvôli hustému bukovému porastu obmedzený. Výhľady poskytujú okolité pasienky a zo západného hrebeňa. Je možné pozorovať najmä okolité vrchy, no pri vhodných podmienkach je veľmi dobre vidieť Krivánsku i severnú časť Lúčanskej Fatry, časť Žilinskej kotliny, Javorníky, Moravsko-sliezske, Kysucké i Oravské Beskydy, Oravskú Maguru, ojedinele i vrcholy Západných Tatier. Priamo na vrchole poteší drevená lavička a udržiavaná schránka s výstupovou knihou.

Na úpätí vrchu sa našli dôkazy prítomnosti ľudí lužickej a púchovskej kultúry. V staršej železnej dobe sa vrchol využíval ako útočisko, kedy valy opevňovali areál s akropolou a predhradím. Predpokladá sa, vzhľadom na veľkosť a charakter opevnenej plochy, že sa tu nachádzalo husté sídliskové zázemie. Od roku 1993 je okolité územie chránené a zapísané ako prírodná rezervácia Ľadonhora s 5. stupňom ochrany prírody. Predmetom ochrany je „zachovanie prirodzených vápencových typologicky pestrých lesných spoločenstiev v oblasti Kysuckej vrchoviny. Severná hranica sa vyznačuje rozšírením teplomilných elementov.

Budatínska Lehota (360 m n.m.) je mestská časť mesta Kysucké Nové Mesto a bývalá obec. Má vidiecky charakter a kopcovitý terén. Zachovali sa tu niektoré pôvodné drevenice a hospodárske budovy. Nachádza sa tu zvonica zo začiatku 20. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1438 z opisu panstva Budatín. Vďaka tomuto letopočtu ju môžeme zaradiť medzi najstaršie obce na Kysuciach. Začiatok 20. storočia sa začal pre obec pohromou, keď pri veľkom požiari v Kysuckom Novom Meste 16. a 17. augusta 1904 sa plamene preniesli ponad Kysucu na drevenice, z ktorých zhoreli tri. K mestu bola obec pričlenená v roku 1973.