Dolina Małej Łąki je podhorská dolina v poľských Západných Tatrách medzi Dolinou Bystrej a Dolinou Kościeliską. Je 5,4 km dlhá a má plochu 5,7 km2. Je najmenšia z podhorských dolín. Začína sa vo výške 930 m n. m. na východnej strane Gronika. Hornú časť doliny uzaviera Hlavný hrebeň Západných Tatier, Červené vrchy na úseku od Kondratovej kopy po Malolučniak. Je to jediná dolina, ktorá celá je vytvorená zo sedimentárnych hornín. Iba vrcholy Kondratovej kopy a Malolučniaka tvoria kryštalické horniny. Dolná severná časť doliny nebola formovaná ľadovcom. Stredná a horná časť doliny ma tvar ľadovcového žľabu. V tejto časti doliny netečú potoky, je tichá. Małołącki Potok sa objavuje v dolnej časti doliny pod morénovým prahom Wielkiej Polany.

V podzemí Doliny Małej Łąki sa nachádzajú mnohé jaskyne. Medzi najdlhšie a najhlbšie v Poľsku patrí: Jaskinia Wielka Śnieżna a Śnieżna Studnia. V strednej časti Doliny Małej Łąki je Wielka Polana. Vytvorila sa na mieste zaniknutého veľkého ľadovcového jazera. Hrúbka spodných sedimentov sa tu odhaduje na 65 m.

V minulosti dolinu vypásal dobytok a ovce na Hali Mała Łąka. Na úrodnej pôde rástla svieža tráva, v doline stáli salaše. Po zákaze pasenia, vyrástla tu kosodrevina, terén zarástol lesom. Už len Wielka Polana si zachováva charakter bez lesa, ale už aj tu začínajú rásť smrekové porasty, posúvajúce sa k starému lesu.

Giewont (1 895 m.n.m.) patrí medzi najnavštevovanejšie vrcholy Poľských Tatier. Je najvýraznejšou severnou rázsochou vápencovej časti Tatier, nazývanej Červené vrchy a týči sa nad známym horským strediskom Zakopane. Horský masív tvoria tri časti. Strednou partiou je vlastný vrchol Giewontu, v západnom susedstve vyčnieva nižší, ale výrazne členitý Mały Giewont a na východe vybieha ostrý hrebeň Długy Giewont.

Tento impozantný vápencový masív je pre svoju typickú siluetu považovaný za jeden zo symbolov Poľska, vďaka čomu niekedy býva prirovnávaný k slovenskému Kriváňu. Na vrchole bol v roku 1901 osadený 15 metrov vysoký železný kríž. Vrchol ponúka krásny kruhový výhľad na tatranské končiare od Rysov, Kriváňa, cez hrebeň Kasprovho vrchu, pásmom Červených vrchov až po Roháče.

Chata Kondratowa (1 333 m.n.m.) je najmenšou a najkrajšou chatou v Poľských Tatrách. Nachádza sa v údolí Kondratowej doliny. Postavená bola v roku 1910 na východnom svahu vrcholu Giewont. V minulosti sa v lokalite chaty nachádzali viaceré pastierske prístrešky, dodnes sa zachoval iba jeden z nich, ktorý bol v roku 1984 h iniciatívy Tatranského národného parku zrekonštruovaný. V medzivojnovom období sa na poľane v priestore neďaleko chaty nachádzal skokanský mostík, v roku 1936 sa tu konal poľský šampionát v skokoch na lyžiach, slúžil aj ako miesto na prípravu na olympiádu.

Chata je otvorená a ponúka možnosť občerstvenia. K dispozícií je jedáleň. Od roku 2009 je chata pomenovaná Władysławowi Krygowskom, expertovi na poľskej strane Karpát, autorovi viacerých turistických sprievodcov a propagátorovi vysokohorskej turistiky. po Z chaty je krásny výhľad na samotný Giewont a hrebeň Červených vrchov.

Zakopane (800 m.n.m.) - ide o najvyššie položené poľské mesto, ktoré sa nachádza na úpätí Poľských Tatier. Ide o známe zimné stredisko, kde sa konajú viaceré významné zimné podujatia. Na konci 19. storočia sa Zakopané stalo kultúrnym centrom, v ktorom žili alebo ho navštevovali slávne osobnosti poľskej kultúry. Medzi najznámejšie pamiatky patrí barokový drevený kostol vedľa historického cintorína, historické drevené goralské stavby, budovy v tzv. zakopanskom štýle, vily.