Dubeň (613 m n. m.) je vrchol týčiaci sa nad mestom Žilina v Kysuckej vrchovine. Vrch má pretiahnutý tvar v smere východ-západ a siaha od Tepličky nad Váhom až po mestskú časť Budatín. Vytvára prirodzenú severnú bariéru Váhu, ktorý v západnej časti tečie priamo popod južné stráne Dubňa.

Na vrchole bola postavená vyhliadková veža, ktorá je vysoká úctyhodných 27,4 metra a má 10 podlaží.  Prvé nadzemné podlažie je vo výške 572 metrov nad morom, najvyšší bod veže je v nadmorskej výške 598 metrov. Je zhotovená z oceľovej konštrukcie a obložená drevom. Pri vstupe do veže je vytvorený krytý priestor s drevenou lavičkou pre posedenie a oddych návštevníkov. Na stenách sú umiestnené informačné tabule o prírodných danostiach a historických zaujímavostiach okolia. Ponúka pôsobivé výhľady do široké okolia a najmä na mesto Žilina a na Lúčanskú Malú Fatru. Rozhľadňa je celoročne voľne prístupná.

Straník (769 m n.m.) je nevysoký zalesnený vrchol ležiaci v Kysuckej vrchovine, šesť kilometrov východným smerom od Žiliny. Poloha a tvar vrchu ponúkali vhodnú lokalitu na pobyt a obranu obyvateľom regiónu už v praveku. Archeologické nálezy dokladajú na vrchu rozsiahle hradisko z mladšej doby bronzovej a mladšej doby železnej. Malo rozlohu asi 6 hektárov a vybudoval ho ľud lužickej kultúry. Mohutné valy obopínali vrchol kopca hlavne zo severnej strany, kým na južnej bol využitý predovšetkým prirodzený tvar skalného hrebeňa.

Straník je od 30-tych rokoch 20. storočia významným miestnym centrom pre paragliding a závesné lietanie. Vyškolili sa tu takmer všetci vojenskí letci a letci Československých aerolínií na Slovensku. Chodník vedúci na vrchol vedie v posledných metroch po drevenej lávke, ktorá je položená nad terénom. Z vrcholu je dobrý výhľad a Malú Fatru, Žilinskú kotlinu, Terchovskú dolinu a Kysuce. K dispozícii je drevený prístrešok, ktorý dokonca získal architektonické ocenenie.

Zástranie (550 m n.m.) je mestská časť Žiliny. Nachádza sa v južnej časti Kysuckej vrchoviny. Historické názvy Zástrania boli "Zaztrany" alebo "Zastranje" a patrilo panstvu Starý hrad. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec. Prvá písomná zmienka je z roku 1439, keď kráľ Albrecht daroval manželke Alžbete okrem iných aj strečnianske a staro-hradské panstvo. Ešte aj dnes sa zachovala pôvodná zástavba v starej časti Zástrania. Osada sa vyvinula okolo potôčika Snežnica, ktorý pramení na severnej strane vrchu Straník. Na dnešnej Starej dedine mierne rozšírenej sú postavené dva rady domov. Z ulice odbočujú úzke cesty okolo ktorých boli nastavané ďalšie domy. Uprostred osídlenia bola v stiesnených podmienkach postavená zvonica.

V Zástraní sa v roku 1920 narodil pilot Ján Mičica, ktorého zastrelili 8. júna 1972 pri únose česko-slovenského lietadla L-410 A na linke Mariánské Lázně - Praha - Bratislava - Lučenec. Bol prvým dopravným pilotom zavraždeným počas letu. Táto udalosť poslúžila ako predloha pre jeden diel seriálu Třicet příběhů Majora Zemana, aj ako predloha piesne Únos od kapely Olympic.

Kotrčina Lúčka (480 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v južnej časti Kysuckej vrchoviny, juhozápadne od vrcholu Straník. Obec  leží v severnej časti bývalej Trenčianskej stolice. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1439. Toto územie bolo podľa archeológov osídlené už v mladšej dobe kamennej, o čom svedčia archeologické nálezy v okolitých obciach, napr. na rozsiahlom lužickom hradisku, ktoré bolo na Straníku ležiacom južne od obce.

Lysica (500 m n.m.) leží v južnej časti Kysuckej vrchoviny v údolí prítoku Varínky, spadajúcej do terchovskej doliny. Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1475, vtedy mala názov Lyzica. Hoci prvá zmienka o obci je z 15. storočia, dejiny osídlenia katastra na základe archeologických nálezov a vykopávok, nájdených na kopci Hôrka, nasvedčujú tomu, že toto územie bolo osídlené už takmer pred 2000 rokmi. Z počiatku obec patrila pod panstvo Starý hrad Strečno, neskôr pod Župu Trenčanskú, okres a kraj Žilinský. Obec mala z počiatku radovú potočnú zástavbu. Z 19. storočia pochádzajú zrubové podpivničené domy s hospodárskymi stavbami so šindľovou strechou, ktoré pomaly zanikajú. Obyvatelia sa hlavne v minulosti zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a domácou výrobou súkna, dreveného riadu a náradia. Poľnohospodársky charakter si Lysica zachovala aj po roku 1918. Počas SNP Nemci úplne zničili osady Kramarovia a Ďurčovia, viacerí muži z týchto osád zahynuli v koncentračných táboroch.