Oščadnica (563 m n.m.) je obec na severe Slovenska, ktorá má 22 osád a patrí rozlohou i počtom obyvateľov medzi najväčšie slovenské obce. Rozprestiera sa na Kysuciach, pod úpätím Veľkej Rače, najvyššieho vrchu Kysuckých Beskýd i celého regiónu Kysuce. Tvorí malebný územný celok s charakteristickými prvkami valašského a kopaničiarskeho osídlenia. Hoci sa prvá písomná zmienka o Oščadnici zachovala až z roku 1579, predpokladá sa vznik salašov a prvých obydlí v údolí dnešnej obce už po roku okolo 1500. Územie patrilo Budatínskemu panstvu. Tak ako aj v okolitých obciach, aj pre Oščadnicu znamenalo hospodársky stimul otvorenie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871. Železnica umožnila rýchly presun tovaru i osôb do centier, kde boli fabriky a tiež trhy.

V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1804, Kalvária, Kaštieľ (Kysucká galéria), Lurdská jaskyňa. Dnes patrí obec so svojím okolím medzi významné centrá letnej i zimnej turistiky, ktorá poskytuje zachované prvky folklóru a tradícií. Z dávnej minulosti zostalo nemálo objektov pôvodnej ľudovej architektúry, nezmenila sa ani príslovečná pohostinnosť obyvateľov.

Veľká Rača (1 236 m n.m.) je najvyšší vrch Kysuckých Beskýd. Veľkú časť pokrýva národná prírodná rezervácia vyhlásená v roku 1976. Účel NPR je zachovanie zvyškov pôvodných lesov pralesovitého charakteru. Tiež sa tu vyskytujú pseudokrasové javy (Malá a Veľká skalná diera), na území Kysúc ojedinelé. Vrcholom prechádza štátna hranica s Poľskom. Hneď za hranicou NPR začína zimné aj letné športové stredisko. Na vrchole na poľskej strane bola vybudovaná Chata na Rači s celoročnou prevádzkou.

Na vrchole bola postavená malá vyhliadková plošina, ktorá poskytuje ďalekosiahle výhľady smerom na Slovensko, Česko aj Poľsko. Pri priaznivom počasí poskytuje výhľady na Moravsko-sliezske Beskydy, Pilsko, Babiu horu, vrchy Malej Fatry, Veľký Rozsutec či Roháče.

Chata Wielka Racza (1 236 m n.m.) sa nachádza tesne pod vrcholom Veľká Rača, na poľskej strane vrchola. Ponúka celú paletu služieb, je tu možnosť občerstvenia i ubytovania. Táto pekná a útulná chata s príjemnou obsluhou poskytuje jedáleň s peknými fotografiami. Postavená bola v roku 1934, kedy svojmu účelu slúžila iba krátku dobu. Po vypuknutí 2. svetovej vojny slúžila vojakom Wehrmachtu a nemeckým colníkom. V roku 1942, kedy začali anglické nálety tu bola postavená pozorovateľňa a namontované reflektory, ktoré mali odkrýť nočné bombardéry. Po vypuknutí SNP sa tu usadila zvláštna jednotka alpských strelcov s cieľom potlačiť partizánov. Behom ústupu nemeckých vojakov bola chata úplne zničená. Neskôr bola opravená a začala opäť slúžiť svojmu pôvodnému účelu.

Zborov nad Bystricou (419 m n.m.) je obec ležiaca na severe Slovenska na Kysuciach. Obec Zborov vznikla na základe kopaničiarskeho osídlenia. V listine z roku 1583, keď sa vymedzovali hranice medzi Strečnianskym a Budatínskym panstvom, sa spomína miesto Ozborov, patriaci k Strečnu. Strečnianski zemepáni neskôr zálohovali Zborov Pavlovi Motešickému za 3 200 zlatých a tento ho v 70. rokoch 17. storočia prenajal mestu Žilina, ktorá vlastnila i Krásno, Horelicu a Oščadnicu. Obyvatelia Zborova sa tak, na istú dobu, stali poddanými mesta Žiliny a tej tiež museli platiť dane.

Od roku 1870 slúžila veriacim neskorobaroková kaplnka Ružencovej Panny Márie situovaná v centre obce. V okolí kaplnky sa nachádzal cintorín. Dnes sa kaplnka a kríže z cintorína nachádzajú v Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke. Kostol má tvar sedemcípej hviezdy, čo predstavuje Sedembolestnú Pannu Máriu a kapacitu cca 2 000 ľudí, čo ho radí medzi väčšie kostoly na Slovensku.
Časť filmu "Pole neorané" sa v roku 1953 natáčal aj v Zborove, konkrétne pri kaplnke. Vo filme si zahrali aj obyvatelia obce. Kaplnka sa v roku 2003 objavila aj vo filme Želary. Obec je vyhľadávaným miestom hlavne kvôli horám plným húb a iných lesných plodov.