Homôlka (906,6 m n.m.) leží v Strážovských vrchoch, východne od obce Dolná Poruba. Na severozápadnom úpätí vrcholu sa rozprestiera prírodná rezervácia Pod Homôľkou, ktorá sa vyznačuje súborom chránených a ohrozených druhov rastlín v lúčnych ekosystémoch Strážovských vrchov. Pod vrcholom sa nachádza rekreačná oblasť Homôlka, známa ako centrum letnej i zimnej turistiky, ako aj Chata Homôlka, ktorá je celoročne otvorená. K dispozícií sú aj 2 stredne náročné zjazdovky a 3 vleky.
Čierna hora (864 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa na v Strážovských vrchoch, medzi obcami Čierna Lehota a Valaská Belá. Vrcholom prechádza červenou farbou značený chodník Alexandra Dubčeka. Na vrchole bol osadený kríž, vedľa ktorého sa nachádza výhľadová lavička umožňujúca rozhľady na okolité vrcholy Strážovských vrchov a Malej Fatry.
Demovec (845 m n.m.) je vrchol ležiaci na hlavnom hrebeni Strážovských vrchov. Vrchol je zalesnený a preto neposkytuje výhľady. Zaujímavý je tým, že v jeho okolí sa nachádza súkromná rysia prírodná rezervácia vyhlásená v roku 2004. Má rozlohu 30,49 ha. V hore sa neťaží od roku 1994, kedy pôvodný majiteľ prevzal svoj lesný majetok. VLK sa stal majiteľom pozemku v roku 1998 a usiluje o prísnu ochranu územia formou súkromnej prírodnej rezervácie. V rezervácii platí najvyšší - piaty stupeň ochrany. Prevládajú tu spoločenstvá bukového vegetačného stupňa. Lesné porasty majú prirodzené drevinové zloženie s prevahou buka lesného. Najstaršie časti lesa majú až 130 rokov. Celkovo bolo na území Rysej doteraz zaznamenaných 140 druhov rastlín. Spomedzi veľkých cicavcov sa tu vyskytujú rysy a medvede.
Suchý vrch (1 028 m n.m.) je vrch patriaci do Strážovských vrchov. Leží nad obcou Liešťany, v podcelku Nitrické vrchy. Je najvyšším vrchom Nitrických vrchov a je súčasťou mohutného hrebeňa, vystupujúceho medzi Rudnianskou a Kšinianskou kotlinou a Bánovskou pahorkatinou. Umožňuje obmedzený výhľad na široké okolie. Viditeľné sú okolité vrchy pohoria a časť Hornonitrianskej kotliny a Bánovskej pahorkatiny. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať južnú časť Malej Fatry, Kremnické vrchy, Vtáčnik či Biele Karpaty.
Strážovské vrchy sa nachádzajú na rozhraní západného a stredného Slovenska a sú chránenou krajinou oblasťou so vzácnou flórou a faunou. Patria k jedným z horských celkov Fatransko-tatranskej oblasti. Najvyšší vrch pohoria je Strážov s nadmorskou výškou 1 213 m n. m. Strážovské vrchy sa nachádzajú medzi mestami: Trenčín, Dubnica nad Váhom, Ilava a Bojnice. Z hľadiska geomorfológie nie sú Strážovské vrchy jednotné, ale vytvárajú niekoľko rôznych celkov. Najväčšia časť pohoria je vytvorená príkrovovo-vrásnenými mezozoickými komplexmi s rôzne odolnými horninami. V mäkkých horninách sa vytvorili erozné brázdy a kotliny (Čičmianska, Zliechovská, Porubská, Butkovská a Slatinská brázda). Odolnejšie vápence a dolomity vytvorili miestami celé horské skupiny (Basky, Rokoš, Holazne, Vápeč). Pohorie je bohaté na termálne vody: Trenčianske Teplice, Bojnice, Rajecké Teplice, ale i krasové útvary.
