Štrbské pleso (1355 m n. m.) je najvýznamnejšou osadou Vysokých Tatier. Osada sa rozprestiera popri brehu rovnomenného morénového jazera, ktoré je druhých najväčším plesom v slovenskej časti Vysokých Tatier s plochou 19,76 hektárov. Osada Štrbské pleso leží na moréne mlynického ľadovca a je najvyššie položenou tatranskou osadou. Do osady vedie z Popradu úzkorozchodná tatranská elektrifikovaná železnica a zo Štrby ozubnicová železnica. Osada je významných športovým strediskom, hlavne pre lyžiarske disciplíny, pričom boli tu vybudované aj dva skokanské mostíky.  Z osady je krásny výhľad na okolité končiare vrcholov Vysokých Tatier. Z osady vychádzajú viaceré značkované turistické chodníky, hlavne na Popradské pleso, do Furkotskej, Mengusovskej a Mlynickej doliny.

Mlynická dolina je 5,5 km dlhá, úzka terasovitá dolina lemovaná hrebeňom Ostrej a Soliska. Uzáver tvorí Furkotský štít. Chodník stúpa od magistrály popri Furkotských plesách ukrytých v kosodrevine až do záveru doliny k Nižnému a Vyšnému Wahlenbergovmu plesu (druhé najvyššie položené pleso vo Vysokých Tatrách, názov podľa švédskeho priekopníckeho bádateľa, ktorý začiatkom 19. storočia pôsobil v Tatrách). Názov Mlynickej doliny pochádza od potoka Mlynica, na ktorom kedysi stáli obilné mlyny. Tie stáli dolu v kotline.

Táto národná prírodná rezervácia poskytuje jedinečné formy reliéfu. Nachádzajú sa tu najmohutnejšie čelné morény v Tatrách s výškou takmer 90 m, so šírkou 5 km a s dĺžkou takmer 4 km, ako aj Vodopád Skok. V roku 1979 tu pri leteckej záchrannej akcii zahynulo 7 ľudí. Dnes túto tragédiu pripomína pamätná tabuľa na mieste nešťastia a zopár trosiek z vrtuľníka.

Vodopád Skok (1 789 m n.m.) sa nachádza v strednej časti Mlynickej doliny, prepadáva sa cez 25 m vysoký prah, ktorým je zahradené menšie pleso s priliehavým názvom Nad Skokom. Výstup okolo vodopádu je zaistený reťazami a vedie po klzkých žulových platniach. Pôvod jeho „závoja" vysvetľuje povesť o nešťastnej dievčine hľadajúcej mŕtveho milého, ktorý prišiel o život počas poľovačky na kamzíky kdesi pod Štrbským štítom. Mladá žena vraj dodnes blúdi Mlynickou dolinou a plače. Prúdy sĺz vytekajúce z jej očí výdatne napájajú vodopád Skok. Vodopád má podobu závoja, ktorý je azda najvýstižnejším symbolom smútiacej ženy.

Capie pleso (2 070 m n.m.) je najväčšie pleso v Mlynickej doline v Tatrách na Slovensku. Leží v západnom úvale tejto doliny. Má rozlohu 3 ha, hĺbku 17 m a rovnako ako aj iné plesá vo Vysokých Tatrách, aj toto vzniklo pôsobením ľadovca. Tri ostrovčeky, ktoré v ňom sú sa v čase sucha premieňajú na polostrovčeky. Má podobné pomenovanie a význam, ako susedné Kozie plesá. Súvisí s niekdajším hojným výskytom kamzíkov - capov v Mlynickej doline. V blízkosti Capieho lesa v Mlynickej doline sa 25. júna 1979 odohrala jedna z veľkých horských tragédií. V tento deň tu havaroval vrtuľník Ministerstva vnútra Mil Mi-8, v ktorom zahynuli horskí záchranári. Z jeho brehov možno obdivovať napríklad povesťami opradenú Diablovinu či povedľa nej sa týčiaci zlomyseľne zašpicatený Satan, údajné sídlo vládcu pekiel.

Bystrá lávka (2 300 m n.m.) je sedlo ležiace na hrebeni Solísk, ktorý oddeľuje Mlynickú a Furkotskú dolinu. Donedávna turistický chodník prechádzal cez Bystré sedlo, šlo o známy a frekventovaný turistický priechod. Od roku 1993 z dôvodu ochrany rastlinných spoločenstiev žlto značkovaný turistický chodník presmerovali z Bystrého sedla do Bystrej lávky ležiacej južne od Bystrého sedla.

Furkotská dolina sa nachádza na južnej strane Vysokých Tatier. Je 6 km dlhá terasovitá dolina s dominantnou pyramídou Štrbského štítu v jej závere. Lemuje ju hrebeň Soliska a Bášt. Turisticky príťažlivý je vodopád Skok a viacero plies, zdobiacich dolinu. Chodník stúpa viacerými prahmi k Capiemu plesu a ďalej do jednosmerného Bystrého sedla.Furkotskú dolinu odvodňuje Furkotský potok, ktorý je jednou z dvoch zdrojníc Bieleho Váhu. Názov doliny súvisí s tým, že táto horská bystrina často naráža na kamene v koryte a triešti sa, fŕka či „frkoce". Územie je vzácne z krajinárskeho i vedeckého hľadiska s výrazným bralnatým reliéfom a ľadovcovou modeláciou. V dolnej časti doliny porastenej smrekovými lesmi sú hojné limby. Rastú tu vzácne rastliny a žije ojedinelý glaciálny relikt - žiabronôžka severská.

Chata pod Soliskom (1 840 m.n.m.) je najmladšia vysokohorská chata vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa na južnom svahu Predného Soliska. Do užívania ju odovzdali v roku 1944, dostavaná bola až v roku 1946. Bola postavená ako úkryt pre zjazdárov pred zlým počasím. Neskôr sa uvažovalo chatu zbúrať pre jej zlý technický stav. Tatranskí horolezci ju zrekonštruovali. Na jej mieste bola v roku 2003 postavená nová chata.