Trebostovo (470 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v Turci, na úpätí Malej Fatry. Obec je v archívnych dokumentoch doložená od r. 1262. V minulosti sa tu však v obmedzenom množstve ťažila aj medená a železná ruda. Obec, ako aj ďalšie susedné dediny sú staré, preduhorské dediny. Všetky sú písomne doložené v 50. rokoch 13. storočia. Pre tieto dediny dali znievski benediktíni niekedy začiatkom 12. storočia medzi Trebostovom a Bystričkou vystavať kostol sv. Petra. Tento románsky kostol bol pri svojom prvom písomnom doložení v roku 1323 poškodený a nevyhovujúci vtedajším potrebám. Preto nový zemepán s pomocou znievskych premonštrátov dal v polovici 14. storočia vybudovať nový gotický kostol. Od neho bývalá osada Trebostova dostala svoje pomenovanie a začala sa nazývať Svätým Petrom.
Zaujímavosťou obce je renesančný Révaiovský kaštieľ z 2. tretiny 17. storočia. Kaštieľ bol postavený v polovici 17. storočia ako rodová rezidencia trebostovskej vetvy Révaiovcov. Najstaršia stavba preukázaná archeologickým výskumom na tomto území je obytná veža z lomového kameňa, datovaná z nálezov keramiky do 14.-15. storočia. Pravdepodobne pri príležitosti povýšenia do barónskeho stavu zahajujú trebostovskí Révaiovci stavbu nového renesančného sídla. Pri stavbe kaštieľa využili blokovú stavbu staršieho kaštieľa zo 16. storočia. Upravený bol barokovo koncom 18. storočia, kedy dostal dnešnú trojkrídlovú podobu. Stavba je hodnotná mierou zachovaných umeleckoremeselných detailov. Kaštieľ je dodnes obklopený početnými drevinami z pôvodnej záhrady.

Končiar (1 164 m n.m.) prezývaný aj ako Trebostovský Kopec je vrchol pyramídového tvaru nachádzajúci sa nad turčianskou obcou Trebostovo, v južnej polovici Malej Fatry, krajinnom celku Fatransko-tatranskej oblasti. Leží v rázsoche, ktorá vybieha z Hornej lúky v hlavnom hrebeni Lúčanskej Malej Fatry juhovýchodným smerom na Ostré. Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje výhľad. Z okolitých vhodných lokalít je možné vidieť susedné vrcholy Malej Fatry, no tiež Turčiansku kotlinu, pohorie Žiar, Kremnické vrchy, Veľkú Fatru a ojedinele dokonca aj Západné Tatry.

Bystrička (449 m n.m.) je obec nachádzajúca sa neďaleko Martina, pod pohorím Malej Fatry. Najstaršie staroslovienske osídlenie v Bystričke je archeologicky doložené v 9.- 10. storočí. Z 10.- 11. storočia sa zatiaľ podarilo preukázať osídlenie na niektorých sídelných lokalitách, kde sa predpokladá väčšie remeselnícke centrum s kováčskou a hrnčiarskou dielňou. Villa Bistricha sa prvý raz uvádza v roku 1258. V deväťdesiatych rokoch 19. storočia prichádzal na Bystričku profesor pražskej univerzity, neskôr prezident Tomáš Garique Masaryk. S nevšednou láskou priľnul s celou rodinou k tomuto prostrediu a zvolil si ho za svoje letné sídlo. Aj jeho prostredníctvom sa stala Bystrička známou po celej republike. Dodnes tu stojí jeho sídlo, ktoré podľa projektu architekta Jána Pacla a projekčnej kancelárie architekta Dušana Jurkoviča postavili v roku 1920.