Jelenec (192 m n.m.) leží pod juhovýchodnými výbežkami pohoria Tribeč. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1113, ked' názov obce ako Gimes sa vyskytol v súpise majetkov zoborského benediktínskeho kláštora. O pôvode názvu obce je niekoľko teórií, z ktorých najpravdepodobnejšia tvrdí, že je tvorený zo slova "gím"= jeleň. Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú od ľudí badenskej kultúry z eneolitu. Podľa čiastočne podložených správ rímsko-kvádska vojna r. 174 nášho letopočtu zaznamenaná cisárom Marcusom Auréliom Antoniusom sa odohrávala na blízkom okolí. Nad obcou bol postavený hrad Gýmeš.

Zrúcanina Hradu Gýmeš (514 m n.m.) sa nachádza na strmom kopci Dúň nad obcou Jelenec v pohorí Tríbeč. Je výraznou dominantou širokého okolia, pričom bol jedným z rodových hradov šľachtického rodu Forgáchovcov, spolu s Haličským zámkom. Hrad bol postavený pravdepodobne v r. 1253 – 1270. Najstaršie jadro hradu vymedzoval hradobný múr ranogotického opevnenia, ktoré uzatváralo trojuholníkové nádvorie. Na južnej strane bola hranolová veža s obytnou a obrannou funkciou. Koncom 13. storočia pristavali ďalšiu vežu. Medzi veže postavili paláce v spoločnom opevnení.

V 15. storočí sa začína rozsiahla výstavba, budujú sa nové paláce a rozsiahle opevnenie, ktoré pokračovali aj v 16. storočí, keď pri vstupe do hradu postavili veľkú vežu lichobežníkového pôdorysu a valcovitú vežu. V 17. storočí postavili na južnej strane nové opevnenie s delovými baštami. Gýmeš bol jedným z mála hradov, kde prebiehali stavebné práce ešte v 18. storočí. Došlo k premene gotického paláca na rodovú kryptuForgáčovcov s kaplnkou. Až v polovici 19. storočia panstvo hrad definitívne opustilo. V súčasnosti tu možno obdivovať tvary zachovaných častí obvodového muriva a konštrukciu hradných budov a opevnení. Otvory okien a vstupov si zachovali na viacerých miestach kamenné obruby.

Kostoľany pod Tribečom (242 m n.m.) je obec rozprestierajúca sa v doline medzi južnými výbežkami pohoria Tribeč, neďaleko Zlatých Moraviec. Najvýznamnejšou pamiatkou obce je pred-románsky kostol sv. Juraja asi z 9. storočia, jedna z najstarších sakrálnych stavieb na Slovensku. Kostol sa nachádza na svahu nad obcou. Kostol prešiel viacerými prestavbami. Zo stredovekých detailov sa okrem malieb zachovala románska empora,krstiteľnica a svätenička v lodi a ústupkový portál na južnej stene lode. Prvé doklady o osídlení územia obce pochádzajú z mladšej až neskorej doby kamennej (4800–2400/2000 pred n. l.). Najvýznamnejšou pravekou archeologickou lokalitou je hradisko na Veľkom Lysci . Najstaršie písomné zmienky o obci sa nachádzajú v prvej a v druhej Zoborskej listine z rokov 1111 a 1113, ktoré obsahujú súpis majetkov Zoborského kláštora sv. Hypolita v Nitre. Z technických stavieb stáli v obci dva vodné mlyny. Najstaršia zmienka o mlyne je z roku 1613. V roku 1818 bola prvýkrát spomenutá parketová továreň postavená Forgáčovcami juhovýchodne od centra obce. Išlo o prvú strojovú parketovú továreň v Uhorsku a technický unikát svojej doby.

Veľký Lysec (547 m n.m.) je vrch v pohorí Tribeč. Leží nad obcou Kostoľany pod Tribečom. Napriek tomu, že nie je žiadny mohykán, popýšiť sa môže majestátnymi skalnými bralami na západnej strane, ktoré vyvolajú úžas a zimomriavky. Samotný skalnatý vrchol Veľkého Lysca ponúka nádherné panoramatické výhľady na Zobor, Žibricu, hrad Gýmeš, panorámu Tribečského pohoria. Veľmi dobre sú viditeľné okolité vrchy pohoria, no tiež Podunajská pahorkatina, Pohronský Inovec a Vtáčnik. Kremencové skaliská sú tiež častým cieľom skalolezcov, a preto hore na skalách môžete objaviť reťaze a úchyty, ktoré využívajú pri tréningoch. Na vrchole sa našli pozostatky hradiska z bronzovej doby keltského pôvodu.

Velčice (224 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v severnej časti Žitavskej pahorkatiny. Zo severnej strany ju lemujú južné svahy pohoria Tribeč, ktorý na severozápade susedí s Nitrianskou pahorkatinou a na juhu s Nitrianskou nivou. Na severovýchodnej strane hraničí s pohorím Vtáčnik a Hornonitrianskou kotlinou. Na juhovýchode sa stýka so Žitavskou pahorkatinou a Pohronským Inovcom. Zaujímavosťou obce je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice. Ide o stredovekú stavbu z druhej polovice 13. storočia. V roku 1713 bol zničený požiarom. Zásadnou barokovou prestavbou prešiel v rokoch 1714-1719. K jeho ďalšej obnove došlo v roku 1934 a v roku 1969. Z pôvodných stredovekých detailov sa dochovalo románske štrbinové okno na južnej stene lode a freska sv. Krištofa s malým Ježišom.