Bratislava Koliba (295 m n.m.) je miestna časť bratislavskej mestskej časti Nové Mesto. Názov Koliba je odvodený od niekdajšej krčmy Strohhütte (Slamená búda), ktorá sa neskôr ľudovo volala koliba, z ktorej sa vyvinul názov pre celú štvrť. Nachádza sa na úpätí Malých Karpát. Na okraji Koliby, resp. v blízkosti Koliby, sa nachádza vrch Kamzík a televízna veža na Kamzíku. Koliba je známa predovšetkým vďaka filmovým ateliérom, ktoré sa tu nachádzajú. Lokalita tak patrí k lukratívnejším adresám v Bratislave.

Kamzík (439 m n.m.) je jednou z neoddeliteľných súčastí Bratislavy. Predstavuje jeden z bratislavských symbolov, ktorý pri ceste do hlavného mesta vidno už zďaleka. Je to aj vďaka tzv. televíznej veži, ktorá sa strmí k oblohe priamo z jeho vrcholových partií. Pripomína raketu pred štartom z kozmodromu. Postavená bola v 70-tych rokoch a nahradila staršiu z roku 1956. Vo veži sa nachádza kaviareň a reštaurácia s panoramatickým výhľadom na celé okolie Bratislavy. Viditeľné sú mnohé vrchy Malých Karpát, Borská a Podunajská nížina a pri priaznivých podmienkach aj Považský Inovec, Tribeč, Pavlovské vrchy na Morave a juhozápadným smerom aj predhorie Álp. Vrchol Kamzíka je jedným z pahorkov týčiacich sa nad Bratislavou a svojou nezameniteľnou siluetou a významnou rekreačnou funkciou patrí k hlavným poznávacím znakom tohto mesta.

Dobrá dostupnosť, príjemné listnaté lesy, množstvo sympatických chodníčkov, to sú všetko faktory pre vznik ideálneho miesta na aktívny oddych. Názov vrchu pochádza pravdepodobne z nemeckého Gemsenberg – Vrch divých kôz, podľa zatúlaných mestských kôz, ktoré sa zdržiavali na úbočí vrchu. Podľa alternatívneho výkladu je názov odvodený z nemeckého gahns, označujúceho rumovisko, podľa kameňov, odnášaných na kopy zo zakladaných viníc.

Bratislavský Drieňovec (421 m n.m.) je vrchol týčiaci sa v začiatočnej časti pohoria Malé Karpaty, nad bratislavskou mestskou časťou Rača. Hoci vrchol je zalesnený a neposkytuje výhľady do okolia, neďaleko bola postavená malá drevená rozhľadňa v štýle poľovníckeho posedu, ktorá umožňuje pozorovať okolité lesy.

Biely kríž (502 m n.m.) je označenie lokality a historického objektu horárne, v Malých Karpatoch v katastrálnom území Svätého Jura. Je križovatkou turistických chodníkov, obľúbeným miestom na oddych a orientačným bodom pre horských turistov a cyklistov. Nachádza sa tu prícestný kríž. Typickou dominantou miesta je nedávno zrekonštruovaná Horáreň Biely kríž a Horská chata Klinec. Nachádza sa tu ešte niekoľko chatiek a bufet – Občerstvenie u Kocmundu. Hneď vedľa občerstvenia je socha bieleho kríža, schovaná pod majestátnymi stromami. Kúsok severnejšie je potom prírodná rezervácia Jurské jazero, čo je menšie horské rašelinisko. Neďaleko od Bieleho kríža sa nachádza Sakrakopec; miesto, kde spadlo v roku 1966 lietadlo bulharskej leteckej spoločnosti – let TABSO LZ101, pri ktorom zahynulo všetkých 82 ľudí. Od Bieleho kríža vedú k miestu nešťastia ukazovatele, kde môžu návštevníci nájsť informačné tabule o tragédii.  

Zrúcanina Biely kameň (300 m n.m.) je zrúcanina gotického hradu nachádzajúca sa na zalesnenom návrší nad mestom Svätý Jur. Hrad Biely Kameň nad Svätým Jurom vo funkcii opevneného sídla nahradil staršie hradisko situované na opačnej strane údolia. Toto hradisko vzniklo v 9. storočí a svoju funkciu plnilo aj v ďalšom období. Novopostavený hrad sa prvý raz spomína v roku 1271 v súvislosti s nájazdmi českého kráľa Přemysla Otakara II. do uhorského pohraničia a potom v roku 1295. Hrad, pôvodne zaberajúci pomerne veľkú plochu návršia, sa do súčasnosti zachoval v stave pokročilého rozpadu, ktorý neumožňuje získať bližšie informácie o jeho pôvodnej podobe a vývoji. Jadrom celého opevneného komplexu je horný val približne obdĺžnikového pôdorysu, ktorý po obvode vymedzovali mohutné hradby, dodnes viditeľné na východnej strane. K opevneniu na vnútornej strane pristavali obytné krídla vymedzujúce ústredné nádvorie. Z budov je dnes najlepšie zachované krátke východné krídlo so zvyškami gotickej tehlovej klenby. Zo stavieb na severnej strane nádvoria sa zachovala rozsiahla zaklenutá pivnica. Z týchto budov sú dnes zachované len zvyšky v podobe pivnice alebo častí obvodových múrov miestami vystupujúcich nad terén.

Svätý Jur (180 m n.m.) je starobylé vinohradnícke a vinárske mesto s typickými terasovitými vinohradmi. Nachádza sa na úpätí pohoria Malé Karpaty. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, ale nie je to dokument o založení mesta. Podľa nej kráľ Ondrej II. povýšil jestvujúcu osadu na slobodné trhové mesto. V 16. storočí boli vybudované hradby. V roku 1647 kráľ Ferdinand III. povýšil Jur na slobodné kráľovské mesto. Rozvoj mesta sa odzrkadlil i v architektúre pôvabných, dodnes zachovaných vinohradníckych domov zo 16. – 17. storočia, postavených na starších základoch, so stopami po nemeckých kolonistoch. Mestečko bolo v r. 1663 zničené Turkami a v roku 1704 Rákociho vojskami, viackrát vyhorelo. Po tomto období získalo vidiecky charakter a stavebne sa výrazne nerozvíjalo. Zachovalo si tak svoj historický ráz.

V meste sa nachádza viacero historických stavieb, ako gotický kostol svätého Juraja s drevenou zvonicou, piaristický kostol svätej Trojice a piaristický kláštor, mestské opevnenie, Pálffyovský kaštieľ, budova prvej konskej železnice v Uhorsku, veľkomoravské hradisko Neštich. Na piaristickom kláštore osadili mnísi slnečné hodiny. V roku 1985 ich zreštauroval akademický maliar Karol Drexler. Sú z glazovanej keramiky. Zachovávajú symboly vinohradníckeho kraja (slnko – životodarná sila, hrozno – plod tvrdej práce vinohradníkov). Hodiny sú rozdelené na dve plochy: jedna plocha má hodinové rozdelenie od 4. hodiny rána do 2. hodiny popoludní. Druhá plocha je „vesmírna“ – človek preniká do vesmíru a spoznáva jeho tajomstvá.