Železnô (990 m.n.m.) je malá osada v Nízkych Tatrách, ktorá je súčasťou obce Partizánska Ľupča. Rozprestiera sa v hornej časti dlhej Ľupčianskej doliny. V osade vyviera minerálny prameň - alkalicko-zemito-železitá kyselka s liečebnými vlastnosťami. Podporuje trávenie a používa sa pri poruchách zažívacieho ústrojenstva. Nachádza sa tu detská ozdravovňa. Osadu často navštevovali aj hostia z Rakúska, Nemecka a Maďarska, najmä pre peknú polohu a romantické okolie. P.O.Hviezdoslav napísal v Železnom časť Hájnikovej ženy a často tu hrával aj slávny cigánsky primáš Jozef Piťo.

Ráztocké sedlo (1 234 m.n.m.) je  rozložité, trávnaté sedlo, ktoré sa rozprestiera pod vrcholom Salatína. V minulosti sa tu pásol dobytok. Zo sedla sa naskytne jeden z prvých blízkych pohľadov na vrchol Salatína. V lúčnatom sedle začína strmý výstup južnou stenou Salatína, ktorý patrí medzi najstrmšie výstupy v Nízkych Tatrách (400 metrové prevýšenie na pomerne krátkej vzdialenosti).

Salatín (1 630 m.n.m.) je rozsiahly, hôľnatý a členitý vápencovo-dolomitický komplex, ktorý je najvyšším končiarom severo-západnej časti Nízkych Tatier. Leží na vedľajšom nízkotatranskom hrebeni. Patrí k skvostom severnej časti tohto pohoria. Skupina Salatína je budovaná predovšetkým vápencom, dolomitickým vápencom. V severnej časti blízko Ludrovej už môžeme nájsť aj dolomity. Na severovýchode je dlhá bočná rázsocha Malého Salatína s bralnatými stenami a menšími jaskyňami (Zbojnícka jaskyňa). Na plochom temene Salatína sú stopy malých závrtov. Výstup na Salatín je stredne ťažkou turistickou záležitosťou. Západnú časť vrcholu pokrýva súvislý lesný porast, východnú nesúvislý porast kosodreviny, umožňujúce len obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier a susednej Veľkej Fatry a Liptovskú kotlinu, nezriedka tiež Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru i Beskydy, Malú Fatru a Štiavnické vrchy.

Liptovská Lúžna (700 m n.m.)  je 6 km dlhá rázovitá vrchárska obec, ktorej chotár sa rozprestiera v západnej časti Nízkych Tatier pod Prašivou a Salatínom v Lúžňanskej kotline, v Lúžňanskej doline. Patrí medzi najmladšie obce Liptova. Obec patriacu k panstvu Likavka založil Štefan Thököly r. 1669 osadením goralov z hornej Oravy. V 18. storočí sa pod Prašivou dolovalo zlato, neskôr domáci odchádzali za prácou do baní západnej Európy. V obci sa dodnes zachovali zrubové domy so sedlovými šindľovými strechami. Zvyky, obrady, hry, tance a piesne, ktorými dedina vynikala na fotografiách a vo filmoch zachytil významný dokumentarista Karol Plicka. Zvyk nosenia krojov sa zachoval dodnes.