Turňa nad Bodvou (190 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na pomedzí Turnianskaej kotliny (podcelok Slovenského krasu) a Košickej roviny, geomorfologického podcelku Košickej kotliny. Prvé náznaky osídlenia sú tu doložené nálezmi z bronzovej a neskôr železnej doby. Na konci železnej doby sa zaoberajú prví obyvatelia Turne aj baníctvom. Dodnes si obec zachovala svoj pôvodný charakter s kostolom, kaštieľom, hradom a domami niekdajších hradných remeselníkov na námestí. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z prelomu 13. a 14. storočia. Nachádza sa v opevnenom areáli na okraji obce. Ďalšou pamiatkou je kaštieľ Keglevičovcov na pôdoryse písmena L s dvoma kruhovými nárožnými vežami zo 17. storočia nachádzajúci sa v blízkosti kostola a župný dom na pôdoryse písmena U z 18. storočia. Klasicisticky bol upravený v roku 1820.

Turniansky hrad (375 m n.m.) alebo hrad Turňa je zrúcanina hradu zo 13. storočia, týčiaca sa nad obcou Turňa nad Bodvou len 5 km od maďarských hraníc. Stojí na krasovom vrchu, ktorý tvorí juhovýchodný výbežok Zádielskej planiny. Kedysi bol správnym centrom Turnianskeho komitátu a stolice. Bol súčasťou veľkej protitureckej pevnostnej sústavy, patriacej k pohraničným hradom. Napriek týmto stavebným prácam Turci hrad v roku 1652 obsadili. Za stavovského povstania v 17. storočí, vedeného Thökölym, dal generál Schultz v roku 1685 hrad zbúrať. Odvtedy je v ruinách. Najstaršou časťou areálu je v jeho jadre stojaca hranolová veža, pôvodne prístupná len z výšky prvého poschodia. Mala vlastné opevnenie. V roku 1357 hrad rozšírili o nový gotický palác, situovaný severne od veže, s ktorým bola pravdepodobne spojená. Mladší palác stál na východnej strane nádvoria. Pri veľkej renesančnej prestavbe postavili na juhozápadnej strane delovú baštu a dve bašty na juhu a východe. Zo stredovekého hradu dodnes stoja múry jednotlivých objektov (bašty, múry opevnenia, paláce, veža) a v teréne je viditeľná skladba jednotlivých priestorov. Klenby a architektonické detaily sa nezachovali, ale je tu pekná nohavicová strieľňa a poznateľná je aj šírka cesty, ktorou bol hrad sprístupnený - v skalnom podloží sú vyjazdené stopy po kolesách vozov.

Zádielska dolina sa nachádza vo juhovýchodnej časti Slovenského krasu hneď za malebnou a turistickou obcou Zádiel. Vytvoril ju Chotárny potok nazývaný aj ako Blatnica alebo Blatný potok v mohutných vápencových vrstvách. Tento potok tu vytvára malé vodopády a kaskády. Celková dĺžka Zádielskej doliny je približne 10.3 km a jej začiatok  sa nachádza vo výške 1005 m n. m., pod vrchom Osadník. Súčasťou doliny je približne 3.8 km dlhá monumentálne krasová tiesňava nazývaná ako  NPR Zádielska tiesňava. Zádielska tiesňava bola vyhlásená pre svoju jedinečnosť v roku 1954 za národnú prírodnú rezerváciu. Tiesňava je mestami len 10 m široká a jej vápencové steny dosahujú relatívnu výšku cez 310 m. Najväčším a najdlhším stupňovitým vodopádom v tiesňave a zároveň aj v doline je Veľká Zádielska kaskáda. Najužšia časť v doline a tiesňave je miesto široké len 10 m, ktoré sa volá Zádielska brána. V členitej tiesňave sú pozoruhodné bralá, kolmé steny a skalné útesy, ktoré sú pestré svojími tvarmi, bizarnosťou a mohutnosťou. V jej horných častiach vidíme silne zvetrané a utvárajúce početné vežičky, medzi ktorými sa nachádzajú úžľabiny. Z kamenných útvarov vás tu svojim tvarom zaujme 105 metrov vysoká Cukrová homoľa, ktorá bola vymodelovaná erozívnou činnosťou vody. Cukrová homoľa je najvyšší vežovitý skalný útvar na Slovensku. V súčasnosti poznáme v Zádielskej tiesňave asi 120 jaskýň. Nachádza sa tu chránená a vzácna fauna a flóra. Nad tiesňavou je vyvinutý planinový kras. Tiesňava je známa najdlhším traverzom v Európe, ktorej celková dĺžka presahuje 850 metrov.

Zádiel (260 .m.) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie, nachádzajúca sa na úpätí Slovenského krasu. Názov obce je doložený z roku 1317 ako Zadelly. Obec bola administratívne začlenená pod Abovsko-turniansku župu. V 17. storočí bola spustošená a koncom 17. storočia ju dosídlili protestanti vykázaní z Turne. Obec bola v rokoch 1938-45 pripojená k Maďarsku. V rokoch 1964 až 1990 bola súčasťou obce Zádielske Dvorníky. Severne od obce sa nachádza krasový kaňon Zádielska tiesňava. Vďaka tejto národnej prírodnej rezervácii je v obci a okolí rozšírená cykloturistika a pešia turistika. Medzi najvýznamnejšie obecné pamiatky patrí reformovaný kostols predstavanou vežou z konca 18. storočia. Stojí na mieste staršej modlitbne. Úpravami prešiel v roku 1906.