Miléniový kríž (291 m n.m.) bol postavený a vysvätený v roku 2000 na slávu Ježiša Krista pri príležitosti jubilea jeho narodenia. Aj preto často znie označenie Jubilejný kríž. Monumentálny kríž sa nachádza pri ceste z obce Rybky smerom na Oreské, v blízkosti obcí Smrdáky a Rohov. Stojí na vrchu Virovská a nápadne sa týči do okolia. Ide o najväčší kríž na Slovensku, ktorého výška je 27 metrov a rozpätie ramien je 9 metrov. V krížení ramien je farebný reliéf s piatimi holubicami, ktoré symbolizujú päť svetadielov. V rozšírenej spodnej časti kríža je zriadená kaplnka Božieho Milosrdenstva s rozmermi 4×4 metre a vo vnútri kaplnky je replika sv. Faustíny, ktorá bola pápežom v roku 2000 vyhlásená za svätú. V roku 2009 bolo okolie kríža upravené a pekný prístupový chodník k nemu bol doplnený o 14 jednoduchých krížov symbolizujúcich zastavenia Krížovej cesty.

Smrdácka lavička (307 m n.m.) ponúka návrat do detstva aj výhľad z nezvyčajnej perspektívy. Nová atrakcia postavená v roku 2023 je vzdialená len o niečo menej ako kilometer od centra obce Smrdáky, blízko obľúbených turistických trás. Už z diaľky zaujme svojou veľkosťou. Je totiž tri metre vysoká a päť metrov široká. Ponúka skvelý výhľad na okolitú, mierne zvlnenú krajinu a zmestí sa na ňu naozaj veľa ľudí. Smrdácka lavička zhotovená z opracovaných drevených hranolov je novou atrakciou Záhoria.

Zámčisko (434 m n.m.) patrí medzi najkrajšie hradiská na západnom Slovensku a jeho mohutné valové opevnenie môžeme obdivovať ešte dnes. Hradisko pravdepodobne pochádza už zo staršej doby bronzovej. Bolo vybudované v strede 2 km dlhého hrebeňa, severovýchodne od obce Unín. V jednom mieste, smerom ku kóte 411 hrebeň náhle padá a vytvára tak horský ostroh, vhodný na založenie hradiska, čo aj patrične využili naši predkovia.  Val je najvyšší v miestach, z ktorých bol na hradisko najlepší prístup a má výšku v najmohutnejšom úseku 4-6 metrov, čo je skombinované s hlbokou 8-10 metrovou priekopou. Hradisko zaberá plochu až 17 ha. Vrcholu dosiahlo v dvoch etapách, ktoré sa skončili ničivým vyplienením, čoho dôkazom sú zuhoľnatené zvyšky objavené pri archeologických vykopávkach. Podľa archeologických nálezov typ osídlenia zodpovedal skôr kultúrnemu vývoju maďarskej kultúry na moravskej strane, ako centrálnej oblasti, ktorá bola na juhozápadnom Slovensku. Obyvatelia boli znamenití remeselníci, hlavne hrnčiari, hoci nepoznali hrnčiarsky kruh. Dominantnou časťou celého komplexu hradiska bola akropola. Na miestach pôvodného hradiska sa nachádzajú aj informačné tabule so zaujímavými informáciami a takisto s náčrtmi, ktoré pomôžu predstaviť si ako to vyzeralo v dobách dávno minulých.

Rozhľadňa Lipky (418 m n.m.) je murovaná vyhliadková veža, vybudovaná nad záhoráckou obcou Unín, neďaleko Senice, pod Zámčiskom. Rozhľadňa slúži verejnosti od júna 2014 a vybavená je kovovými rebríkmi. Vysoká je 11 metrov. Osobitnú pozornosť treba venovať výstupu na rozhľadňu kvôli kovovým rebríkom. Chýba možnosť zachytenia sa zábradlia, treba sa držať jednotlivých stupienkov rebríka. Odmenou návštevy rozhľadne sú veľmi sympatické výhľady, najmä smerom na Záhorie a na západné pahorky Malých Karpát, na Horné Rakúsko, Pálavu i Českomoravskú vrchovinu. Cestu pár metrov pred cieľom lemuje nádherná rodová lipová alej, ktorú svojpomocne vysadilo v roku 2017 až 64 rodín. Pod rozhľadňou sa nachádzajú lavičky aj ohnisko.

Smrdáky (241 m n.m.) sú obcou rozprestierajúcou sa na západnom Slovensku v Záhorskej nížine, na úpätí Bielych Karpát, neďaleko Senice. História obce je nerozlučne spätá s liečivými prameňmi nachádzajúcimi sa na jej území, ktoré ju urobili všeobecne známou, nielen na území Slovenska. Podľa historických dokumentov sa osada kedysi volala po slovensky Nová Ves (Villa Nova). Terajšie meno dostala od zapáchajúcich minerálnych prameňov. Keď sa roľníci z príležitosti výročia jarmokov schádzali v susedných mestách, tých, čo prišli z Novej Vsi prezývali „Smrdáci“. Toto meno sa potom tak vžilo, že nahradilo predošlé meno osady. Prvá písomná zmienka o kúpeľnom mieste v Smrdákoch bola uvedená v urbári z roku 1617. Slovenský polyhistor Matej Bel vo svojom známom diele z roku 1740 spomína kúpeľnú dedinku Smrdáky a prvýkrát opisuje použitie minerálnej sírovodíkovej vody na liečebné účely. Špecializáciou kúpeľov je liečba kožných ochorení v kombinácii s chorobami pohybového aparátu s využitím jedinečného prírodného bohatstva - sírovodíkovej minerálnej vody a sírneho bahna. Osobitné postavenie a význam medzi slovenskými kúpeľmi dáva Smrdákom ich chloridovo-hydrouhličitanová, vápenatá, sírna, hypotonická liečivá minerálna voda. Jej najúčinnejšou zložkou je aktívna dvojmocná síra, obsiahnutá vo vode vo forme voľného a viazaného sírovodíka. Práve pre mimoriadne vysoký obsah sírovodíka (680 mg v litri) sa minerálna voda v Smrdákoch považuje za najkoncentrovanejšiu sírnu vodu na území Slovenska a strednej Európy. Z balneologického hľadiska má význam aj výskyt liečivého sírneho bahna, vyznačujúceho sa jemnou štruktúrou a bohatou presýtenosťou sírnou minerálnou vodou.