Hričovské Podhradie (323 m n.m.) je obec ležiaca pod Hričovským hradom v Strážovských vrchoch v doline Závadského potoka. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1265. V minulosti obec patrila do Hričovského panstva. Neskôr hrad spustol a celé hričovské panstvo prešlo v 16.storočí pod Bytčianske panstvo. Miestne archeologické nálezy poukazujú na to, že dané územie bolo osídlené už v období staršej doby železnej. Neskôr tu vzniklo sídlisko púchovskej kultúry z doby rímskej zistené v lokalitách Skala, Mikov kopec a Komíny. V priebehu 8. a najmä 9. storočia širšie územie Bytčianskej kotliny osídlili slovanské kmene. V katastrálnom území obce sa nachádzajú prírodné pamiatky Hričovská skalná ihla a Hričovské rífy.

Hrad Hričov (507 m n.m.)  je hradná zrúcanina nachádzajúca sa na kopci nad Hričovským Podhradím. Miestne archeologické nálezy poukazujú na to, že dané územie bolo osídlené už v období staršej doby železnej. Neskôr tu vzniklo sídlisko púchovskej kultúry z doby rímskej zistené v lokalitách Skala, Mikov kopec a Komíny. V priebehu 8. a najmä 9. storočia širšie územie Bytčianskej kotliny osídlili slovanské kmene. Hričovský hrad je jeden z najstarších na Považí. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1208, kedy bol majetkom nitrianskeho biskupstva. Hričovský hrad postupne vlastnili Belo IV., Matúš Čák, rodina Kapolaiovcov, Blažej Podmanický, aj Turzovci. Majitelia Turzovci sa v časoch ohrozenia nachádzali na bezpečnejšom Lietavskom hrade. Hričovský hrad začal chátrať už počas 17. storočia, až sa postupne premenil na zrúcaninu. Hrad je akoby zakliesnený medzi dve skaly a ponúka kruhový výhľad na šíre okolie. Na západnej a severnej strane je možné vidieť dolinu Váhu, na východnej strane Žilinu a Malú Fatru. V súčasnosti v areáli zrúcaniny prebieha obnova a konzervácia.

Súľovské skaly sú podcelok Súľovských vrchov, charakteristický výrazným členitým reliéfom. Sú turisticky vyhľadávanou lokalitou, nachádza sa v nich národná prírodná rezervácia Súľovské skaly. Nachádzajú sa tu zaujímavé tvary reliéfu v podobe skalných veží, ihiel, okien a brán oddelených hlbokými bezvodnými tiesňavami, roklinami a dolinami. V Súľovských skalách je možné obdivovať najbohatšie nálezisko orchideí na Slovensku, Súľovský vodopád a zrúcaninu Súľovského hradu.

Brada (816 m n.m.) patrí medzi najvyššie vrcholy Súľovských skál a je zároveň jedným z najkrajších skalných vrcholov tohto horského celku. Výrazný skalnatý vrchol poskytuje fantastické výhľady po okolitých vrcholoch a hrebeňoch. Vytvára v týchto miestach výraznú dominantu. Tento nádherný vápencový dvojvrchol je viditeľný aj z ďalekého okolia. Smerom na sever z vrcholu vybieha krátka skalná rázsocha, ktorá prudko padá do doliny s najvyšším vodopádom Súľovských vrchov - Hlbockým vodopádom.

Súľovsky hrad (635 m.n.m.) bol vybudovaný v Súľovských skalách ako strážny hrad, ktorého hlavnou funkciou bolo strážiť blízku cestu. Vyznačoval sa vysokým výškovým rozdielom dolného a horného objektu. Ešte v roku 1730 sa na hrade zdržiavalo vojsko a hrad ako tak plnil funkciu. Hrad vyhorel, no najvážnejšie škody utrpel kvôli veľkému zemetraseniu v roku 1858.  Zo stavieb sa zachovali základy budov a stopy po trámoch a kotveniach klenby vysekané v skale a nepatrné zvyšky múrov s otvormi po oknách. V dolnom hrade je zachovalá časť paláca s rozhľadnou plošinou na jeho opornej skale, badateľný je aj vstup do hradu so strieľňou v skale a prekopaná skalná tiesňava pred vstupom do horného hradu. V hornom hrade je v strednom paláci klenba a stopy po kamennom schodišti, skalný pylón, ktorý nesie stopy po schodišti a pri ktorom sa dierou v murive a železným rebríkom vchádza do najvyššie položenej časti hradu so stopami po cisterne a rozhľadnej veži. Z horného objektu je pekný výhľad na okolité končiare, bralá Súľovských vrchov i do obce Súľov.

Súľov (375 m.n.m.) je obec, ktorá vznikla spojením dvoch obcí – Súľov a Hradná. Leží pod hradbami zrúcaniny Súľovského hradu. Obec sa stala známou vďaka nádhernej scenérii skál,  ktoré akoby vytvárali jej prirodzené hranice, a tak chránili jej  jedinečné krásy a dávne tajomstvá. Archeologické nálezy v podobe črepov nádob, či častí kostier jaskynných medveďov sú najstaršími dokladmi osídlenia súľovskej doliny. Nájdené boli v jaskyni Šarkania diera a  datované do pravekého obdobia eneolitu (2900-1900 rokov pred narodením Krista). Tieto archeologické artefakty sú uložené v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Prvá písomná zmienka o obci Súľov pochádza z roku 1193. V obci sa nachádzajú dva renesančné kaštiele, renesančný kostol. V okolí obce boli viaceré lužické a púchovské sídliská. Obec je rodiskom známej slovenskej speváčky Zuzany Smatanovej.