Liptovská Teplička (920 m n.m.) leží v hornej časti Čiernovážskej doliny, v Teplickej kotline, na severnom úpätí Nízkych Tatier. Leží na rozhraní dvoch národných parkov NAPANT-u a TANAP-u. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1634. Historici predpokladajú, že obec bola osídlená už skôr ako v tomto roku. Na severnej strane Kráľovej hole sa usadili goralskí kolonisti, ktorí prišli zo slovensko-poľského pomedzia. Dokladom toho je dodnes zachované originálne nárečie, ktoré prevzalo mnohé slová z poľského jazyka. Toto pozoruhodné nárečie sa používa ešte aj dnes v ustálenej podobe v dôvernom familiárnom a bežnom pracovnom , ale aj zábavnom styku. Lesnatý kraj pod Kráľovou hoľou kolonisti osídlili na popud liptovsko-hrádockého panstva. Obyvatelia novovzniknutej obce predovšetkým ťažili drevo v lesoch. Obrábali úzke pásiky polí a na pasienkoch chovali dobytok. Drevo splavovali v koryte Čierneho Váhu do Liptovského Hrádku.

V rokoch 1912 – 1972 viedla z Liptovského Hrádku údolím Čierneho Váhu Považská lesná železnica, ktorej jedna z vetiev zachádzala i do Liptovskej Tepličky. Obec bola v decembri 1944 čiastočne vypálená počas povstaleckých bojov, nemeckými vojakmi. V okolí obce sa zachovali unikátne, hlboko kolmo do zeme vyhĺbené pivničky. Každoročne sa tu konajú Folklórne slávnosti pod Kráľovou hoľou.

Panská hoľa (1 429 m n.m.) je odlesnený, trávnatý vrchol nachádzajúci sa vo východnej časti Nízkych Tatrách, neďaleko obce Liptovská Teplička. Je súčasťou šťúpleho hrebeňa vybiehajúceho od Heľpianskeho vrchu a Veľkej Vápenice. Vybieha severovýchodným smerom z masívu Heľpianskeho vrchu v hlavnom hrebeni nad sedlom Priehybka. Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast s hôľnatými plochami, umožňujúcimi rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Levočské vrchy, Kozie chrbty, Vysoké a Západné Tatry.

Ždiarska dolina leží v severnej časti Kráľovohoľských Tatier. Je súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Preteká ňou Ždiarsky potok a vedie ňou modro-značkovaný chodník z Liptovskej Tepličky do Pohorelej. Dolina sa rozprestiera na severnej strane hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, pod vrcholom Andrejcová. Od horárne Staníkovo je dolina súčasťou Liptovskoteplického krasu. Nachádzajú sa tu viaceré krasové javy (vyvieračky, krasové jamy a pod.). Za horárňou Podpálené sa dolina rozostupuje a jej svahy sú čiastočne odlesnené. Tie boli v minulosti intenzívne poľnohospodársky využívané. Dodnes na lúkach vidieť terasovité políčka charakteristické pre okolie Liptovskej Tepličky.