Kšinná (350 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v južnej časti Strážovskej vrchoviny, v údolí potoka Radiša. Obec je známa folklórom (folklórna skupina Bukovina) a tiež románskym kostolíkom sv. Kozmu a Damiána z 13. storočia. V archívnych dokumentoch sa Kšinná objavuje od roku 1352 pod názvom XYNNA. Obec patrila neskôr do majetku Uhrovského panstva, ale bola oveľa staršia, čo dosvedčujú vykopávky neolitického sídliska, ako i popolnicového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a hrobové nálezy z doby sťahovania národov. V obci sa nachádza budova bývalej školy, pôvodne štátna ľudová, postavená v roku 1933. K pamiatkovo zaujímavým objektom patrí klasicistický evanjelický a.v. kostol z roku 1814. Viacerí obyvatelia Kšinnej patrili k tým, ktorí sa v roku 1944 veľmi aktívne zapojili do najväčšieho národnooslobodzovacieho vystúpenia proti fašizmu v Európe – SNP. Na pamiatku desiatich padlých partizánov bol v strede obce postavený pamätník.

Sedlo pod Čiernym vrchom (785 m.n.m.) sa nachádza na hrebeni Strážovských vrchov, podcelku Nitrické vrchy. Leží medzi vrcholmi Suchý vrch a Čierny vrch. Neďaleko sedla pod Čiernym vrchom je postavená retranslačná veža, ktorá slúži na zosilňovanie rádiového signálu. Na oddych či úkryt pre nepriaznivým počasím vám poslúži tzv. Marošov prístrešok. Sedlo je križovatkou viacerých turistických trás. Zo sedla sú výhľady na okolité vrcholy Strážovských vrchov.

Pohorie Rokoš je súčasťou chráneného územia Národná prírodná rezervácia Rokoš. Je budovaný druhohornými usadeninami, najmä strednotriasovými dolomitmi, menej vápencami, chočského príkrovu, ktoré tu tvoria miestami skalné dominanty masívu (Košútova skala, bralnatý vrchol Rokoša, kaňonmi rozbrázdený Malý Rokoš, Plevňa a Kánisova skala). Je to pekná scenéria dolomitových a vápencových skál, týčiace sa nad Rudnianskou dolinou.

Nitrianske Rudno (318 m.n.m.) leží na úpätí Nitrických vrchov v pohorí Strážovských vrchov, na styku masívu Rokoša s Rudnianskou dolinou na pravostrannej nive riečky Nitrica. Obec sa vyvinula pôvodne z baníckej osady. Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol, ktorý bol v rokoch 1804-1816 postavený na mieste dreveného kostolíka zničeného požiarom. Zaujímavú kulisu obce tvorí „silueta spiaceho mnícha“, ktorú vytvorí pohorie Rokoš pozostávajúce z Malého a Veľkého Rokoša. Cez obec preteká rieka Nitrica, na ktorej bola v rokoch 1951 - 58 vybudovaná vodná nádrž, ktorá slúži hlavne pre tepelnú elektráreň a chemický závod v Novákoch.

Najvýznamnejšou osobnosťou obce bol rímskokatolícky kňaz František Madva, ktorý tu pôsobil v rokoch 1822 - 1850. Bol nielen kňazom a národným buditeľom, ale preslávil sa v širokom okolí aj v zahraničí najmä svojim liečiteľským umením. Za jeho aktivity mu pri príležitosti 100. výročia vymenovania za farára, vďační obyvatelia obce v spolupráci s Maticou slovenskou, odhalili pri miestnom rímskokatolíckom kostole pamätník.

Malá Magura (1101 m.n.m.) je podcelok Strážovských vrchov. Ide o jadrové pohorie tvorené hlavne premenenými a magmatickými horninami. Jeho najvyšším vrcholom je Magura (1 141 m.n.m.). Na vyvreté horninové typy v Malej Magure sa geneticky viažu ložiská rúd zlata, olova, železa ťažených v stredoveku v okolí Nitrianskeho Pravna, v Malinovej, Chvojnici, Diviakoch nad Nitricou, Čavoji a v iných lokalitách, o čom svedčia dodnes zachované pozostatky ryžovísk v ich okolí. Najväčší rozmach ťažby bol vo období rokov 1340 až 1650, hlavná oblasť ryžovania bola v ústí Chvojnickej kotliny medzi obcami Malinová a Chvojnica (lokalita Roboty). Vo svojej dobe to boli (po kremnických a štiavnických ložiskách) tretie najvýznamnejšie náleziská zlata v Uhorsku.

Boškov laz (935 m.n.m.) je zalesnený vrchol ležiaci v geomorfologickom podcelku Strážovských vrchov. Z vrcholu nie sú priame výhľady do okolia. Výhľad je možný len z okolitých starých stromov nachádzajúcich sa na vrchole, pričom vidieť Nitrické vrchy. Okrem toho sú výhľady možné aj z okolia pod vrcholom. Smerom od Poruby je pekný výhľad na celú Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Žiar, Malofatranský Kľak a Martinské hole. Pri dobrej viditeľnosti vidieť aj Západné Tatry. Druhý pekný výhľad poskytuje miesto nachádzajúce sa medzi Magurou a Boškovým lazom. Poskytuje pekný výhľad na Rokoš, Suchý, Čierny vrch a Rudniansku dolinu. Z rúbaniska situovaného hneď vedľa možno obdivovať Valaskú Belú a okolie.

Šútovské sedlo (529 m n.m.) je sedlo ležiace v Malej Magure, podcelku Strážovských vrchoch nad mestom Bojnice. Ide o významnú turistickú a cykloturistickú križovatku. Zo sedla nie sú výhľady do okolia. Je tu však možnosť opekania a oddychu na okolitých lúkach.