Netopieria jaskyňa (715 m n. m.) sa nachádza na západnom svahu vrchu Hrádok, pri Banskej Bystrici. Je najkrajšou a najzaujímavejšou jaskyňou z komplexu Sásovských jaskýň. Jaskyňa je turisticky voľne prístupná. Jej celková dĺžka je približne 57 metrov. Jej tajomné priestory s užšími chodbami, priestrannejšími sieňami, dómami a dokonca i malým jazierkom skrášľuje miestami pomerne bohatá krasová výzdoba. Vďaka nej sa Netopieria jaskyňa radí k najzaujímavejším voľne prístupným jaskyniam na Slovensku.
V minulosti bola obývaná rôznymi zvieratami i ľuďmi. V najstarších dobách v nej žili jaskynné medvede, neskôr ich vytlačili pravekí ľudia. V staroveku tu našli útočisko príslušníci germánskeho kmeňa Kvádov, v stredoveku sa stala úkrytom obyvateľstva pred Tatármi. Počas 2. svetovej vojny sa v jaskyni skrývali partizáni, vďaka čomu sa jedna z jej siení nazýva Partizánskou. V súčasnosti v nej zimuje veľké množstvo netopierov. Pri návšteve jaskyne sa treba pripraviť na väčšie či menšie množstvá netopierieho trusu na zemi.

Jaskyňa Kaplnka (723 m n. m.) je verejnosti voľne prístupná jaskyňa, ktorá sa nachádza v lesoch medzi Banskou Bystricou a Špaňou dolinou. Spolu s Netopierou jaskyňou patrí do komplexu Sásovských jaskýň. Hoci ju tvorí iba jedna 15 m dlhá sieň, má svoje osobité čaro. V jaskyni absentuje krasová výzdoba, v zime ju však skrášľuje množstvo zo zeme rastúcich ľadových cencúľov. Zaujímavosťou sú i skalné okná, ktorými do jej temných priestorov preniká denné svetlo. Jaskyňa bola v pradávnych dobách kultovým miestom pravekých ľudí. Konávali sa tu s najväčšou pravdepodobnosťou ľudské obety, možno dokonca i ľudožrútske praktiky. Nasvedčujú tomu archeologické nálezy kultovo poškodených lebiek a iných ľudských kostí.

Panský diel (1 100,2 m n. m.) je výrazný vrch nachádzajúci sa v Starohorských vrchoch. Je charakteristický svojím širokým, hôľnatým vrcholom. Leží nad obcou Špania Dolina, približne 4 km severne od Banskej Bystrice, nad Sásovskou dolinou, v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry. Je súčasťou hrebeňa, ktorý vedie od Kozieho chrbta cez Kečku a Jelenskú skalu nad Banskú Bystricu, kde ho zakončuje pahorok Bučičie. Z diaľky viditeľný vrch je známy lyžiarskymi vlekmi ale i lokálnymi vysielačmi rozhlasových staníc pre Banskú Bystricu. Vrchol a poloha na okraji pohoria umožňujú zaujímavý kruhový výhľad. Viditeľná je veľká časť Starohorských vrchov, Zvolenská kotlina, Horehronie i mesto Banská Bystrica. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať aj Nízke Tatry, Veporské vrchy, Poľanu, Ostrôžky, Javorie, Štiavnické a Kremnické vrchy a Veľkú Fatru.

Šachtička (950 m n. m.) je lyžiarske stredisko pri Banskej Bystrici, v katastrálnom území obcí Selce a Špania Dolina, na úbočiach kopca Panský diel. K dispozícii je 10,5 km zjazdových tratí a 4 vleky. Na severnom úpätí sa nachádza športové centrum nazývané Šachtička alebo Šachtičky, ktoré ponúka napríklad ubytovanie, reštauráciu, jazdu na koni, detské ihrisko a vyhliadkovú vežu. Veža je celokovová, výstup vedie cez odkryté schodisko vytvorené z kovových rohoží. Postavená bola v roku 2007. Vyhliadková plošina a miestnosť sa nachádzajú vo výške 16 metrov na úrovňou okolitého terénu. Vstup je voľný (kľúč sa nachádza na recepcii horského hotela Šachtička). Z veže sa naskytujú výhľady na celé Šachtičky, Horehronie od Bystrice smerom na Brezno, do Španej Doliny, ale aj na Poľanu, Ďumbier, Kráľovu Hoľu, Veľkú Fatru, ale aj Salatín a Prašivú v Nízkych Tatrách, či Muránsku Planinu s Fabovou Hoľou.

Špania Dolina (705 m n. m.) je banícka obec nachádzajúca sa v západnej časti Starohorských vrchov. Špania Dolina bola pre svoje náleziská medenej rudy, obsahujúcej aj striebro, v minulosti preslávená po celej Európe. Začiatky ťažby v tejto lokalite možno iba približne datovať do 11. – 12. storočia. Archeologické nálezy však potvrdzujú dobývanie medenej rudy už v eneolite.  Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v obci tvorí jedinečný súbor baníckych domov postavených z dreva a kameňa. Popri murovaných objektoch, súvisiacich s činnosťou banskej správy tvoria podstatnú časť zástavby prízemné a poschodové banícke ľudové domy, budované zväčša zo zrubových konštrukcií na kamennej podmurovke. Kamenné i drevené steny omazali hlinou a obielili vápnom. Sedlové strechy s doštenými štítmi pokrývali pôvodne šindľom. Väčšina zo zachovalých ľudových domov je z 19. storočia. Nádhernej panoráme dominuje ranogotický Kostol Premenenia Pána z 13. storočia s vysokou vežou s románskymi základmi. K šachtám v Španej Doline privádzal vodu približne 36 km dlhý systém zberných, náhonových a spojovacích jarkov, ktorý začínal až pod Prašivou v Nízkych Tatrách. Vodovod sa začal budovať v 15. storočí a bol funkčný do začiatku 20. storočia.