Čremošné (649 m n.m.) je obec nachádzajúca sa neďaleko Turčianskych Teplíc, na juhozápadnom úpätí Veľkej Fatry na styku s Kremnickým pohorím a Turčianskou kotlinou v bočnom údolí potoka Žarnovica. Názov Čremošné je odvodený od stromu čremcha, ľudovo tŕpka. Ide o opadavý strom, ktorý rastie do výšky 10 až 12 metrov. Pôvodný druh sa vyskytoval v severnej Európe a v stredných zemepisných šírkach Ázie až po Japonsko. Plodom sú malé čierne kôstkovice a sú jedlé. V obci sa nachádza súbor ľudovej architektúry, najmä jedno-podlažných troj-priestorových zrubových domov so sedlovou strechou zosúladené s peknou okolitou prírodou. Zaujímavosťou je aj železničná trať, ktorá prechádza popod Čremošné do Banskej Bystrice. Pretína 22 tunelov, vrátane najdlhšieho na Slovensku – Čremošnianskeho s dĺžkou 4.697 m.

Čremošnianske sedlo (725 m n. m.) sa nachádza nad obcou Čremošné, pod Čremošnianskými lazmi, na úpätí Veľkej Fatry. Sedlo poskytuje polkruhový výhľad na okolitú prírodu a je jedným z východiskových bodov pre prístup do Národného parku Veľká Fatra. Nad sedlom sa nachádzajú rozsiahle lúčne porasty poskytujúce výhľady do okolia. Na ľavej strane sa otvára kotlina a na pravej Veľká Fatra. Z neďalekých Čremošnianskych lazov je dovidieť až na Krížnu.

Žarnovická dolina leží v južnej časti Veľkej Fatry. Je jednou z najkrajších vo Veľkej Fatre. Pre krásnu flóru je atraktívna nielen pre turistov, ale aj cyklistov.  V Žarnovickom údolí začína Cesta SNP, ktorá vedie popod výbežky Veľkej Fatry a nachádza sa tu aj pamätný zrub Slovenského národného povstania. V doline sa nachádzajú nádherné krasové útvary. Známa je predovšetkým skalnými útvarmi, z ktorých najznámejšia je Orlia veža. V súčasnosti je však pre hniezda dravcov zakázané po tejto stene liezť. V mieste, kde do doliny ústi Rožková dolina, sa nachádzajú ruiny rozsiahlej chaty Cyklámen, ktorá však už niekoľko rokov chátra. V doline sa nachádzajú okrem skalných galérií a skalných miest aj jaskyne. Výskyt jaskýň bol potvrdený aj pri razení neďalekého Čremošnianského železničného tunela, pri ktorom sa objavili nielen väčšie jaskyne, ale aj vyvieračka bohatá na vodu, ktorá bola umelo zachytená ako zdroj pitnej vody pre Banskú Bystricu. Dolina je aj historicky pamätná, keďže sa tu uskutočnila posledná porada ilegálnej SNR a predstaviteľov ilegálneho vojenského ústredia dňa 27. júla 1944 pred vyhlásením Slovenského národného povstania, na ktorej sa vyriešili rozhodujúce politické a vojenské záležitosti.

Rožková dolina ústí do Žarnovickej doliny. Nachádza sa na úpätí Malého a Veľkého Rakytova. Dolinou preteká Rožkovský potok. Dolina má divokejší a pestrejší reliéf ako Žarnovická dolina, ktorý vznikol na triasových vápencoch a dolomitoch náchylným k vzniku povrchového a podzemného krasu. Dolina je z krasového hľadiska jedinečná - na jej úbočí sa nachádza skalné mesto s množstvom izolovaných skalných veží, ktorých kolmé zrazy dosahujú až 70 metrov.

Drienok (1 267,6 m n.m.) je vápencovo-dolomitový vrch v juhozápadnej časti Veľkej Fatry. Vrchol poskytuje kruhový výhľad na Turčianske Teplice a na západnú časť Národného parku Veľká Fatra. Nie je síce taký dramaticky bralnatý ako jeho známejšie susedky Tlstá a Ostrá, výhľady z neho ale tiež stoja za námahu. Úžasné výhľady na fatranské hrebene i turčiansku záhradku si vychutnávame plnými dúškami.

Rakša (502 m n.m.) leží na hornom Turci, 4 km severovýchodne od centra Turčianskych Teplíc. Je lokalizovaná v Turčianskej kotline, na podhorí Veľkej Fatry. Prvá zmienka o obci je z roku 1277, kedy sa spomínala ako Roxa. Vznikla zlúčením Rakše s obcou Nedozor (prvá zmienka v roku 1264). Žil tu Michal Miloslav Hodža (1811 – 1870), slovenský básnik, filológ a politik, národný buditeľ, evanjelický farár, predseda spolku Tatrín. V jeho rodnom dome bola zriadená stála expozícia. Okrem toho tu pôsobil Ján Ursíny (1896 – 1972), predstaviteľ agrárneho hnutia na Slovensku, spoluzakladateľ ilegálnej SNR, stál pri zrode Demokratickej strany. Podpredseda vlády za Demokratickú stranu, účastník protifašistického odboja.