Dolný Harmanec (440 m n.m.) je obec, ktorá sa nachádza 12 km severozápadne od Banskej Bystrice, v úzkej Harmaneckej doline, na styku Veľkej Fatry s Kremnickými vrchmi. Obec vznikla asi v 14. storočí (prvýkrát písomne doložená v roku 1540) ako osada baníkov, hutníkov a drevorubačov na území slobodného kráľovského mesta Banská Bystrica. Pomenovanie obce Harmanec je zrejme odvodené od mena jej zakladateľa Hermanna z čias saskej baníckej kolonizácie Banskej Bystrice a jej okolia, na čo poukazuje aj starý nemecký názov Hermannsdorf, či maďarský Hermánd, alebo poslovenčený Hermanecz.

Do roku 1496 mali v Harmanci banskobystrickí ťažiari šmelcovaciu hutu na meď. V južnej časti chotára v roku 1829 postavil banskobystrický obchodník F. S. Leich papiereň, ktorú v roku 1842 zmodernizoval viedenský podnikateľ M. V. Schloss a v druhej polovici 19. storočia sa stala najväčšou strojovou papierňou v Uhorsku. Dlhú dobu bola takmer monopolným odberateľom dreva a vlákniny z mestských lesov. Cez Harmanec viedol historický cestný prechod do Turca, ktorý neskôr nahradila serpentínová štátna cesta cez horské sedlo Malý Šturec, vybudovaná v polovici 20. storočia.

Zadný Japeň (1 065 m n. m.) je vrchol rozprestierajúci sa vo Veľkej Fatre nad obcou Dolný Harmanec. Je najjužnejším vrcholom v mohutnej rázsoche vrcholu Japeň, respektíve Malá Krížna. Hrebeň sa tiahne severojužným smerom, je ostro ohraničený Tureckou dolinou, Bystrickou dolinou a údolím Starohorského potoka. V úbočí vrcholu bol vybudovaný železničný tunel, cez ktorý vedie železničná trať č. 170 medzi Banskou Bystricou a Turčianskymi Teplicami.

Japeň (1 154 m n. m.) alebo tiež Predný Japeň je vrchol nachádzajúci sa vo Veľkej Fatre nad obcou Staré Hory. Samostatne stojací, mohutný vrchol v južnej časti Veľkej Fatry oddeľuje Starohorskú, Bystrickú a Tureckú dolinu. Vrchol neleží na hlavnom hrebeni. S tým je spojený cez znížený hrebeň, ktorý sa tiahne severozápadným smerom k vrcholu Malá Krížna. Masív vrcholu je tvorený horninami pôvodného Krížnianského príkrovu a je zalesnený. Porasty tvorí väčšinou buk, na vrcholových lúkach sa nachádzajú mohutné javory. Vrcholové lúky ponúkajú pekné výhľady na okolité vrcholy Veľkej Fatry a doliny.

Staré Hory (480 m n.m.) je obec nachádzajúca sa v údolí Starohorského potoka v Starohorských vrchoch, severne od Banskej Bystrice. Sú deliacou líniou medzi Starohorskými vrchmi a Veľkou Fatrou. Nad obcou sa týči skalný prírodný výtvor Majerova skala. Obec sa prvýkrát spomína ako sídlo v roku 1517, dokladá to písomná správa k baníckemu povstaniu pod názvom Antiquam Montem. Pozostáva z osád Horný Jelenec, Dolný Jelenec, Valentová, Rybô a Polkanová, roztrúsených po dolinách. Osady vznikli v 14.-15. storočí, buď pri baniach alebo uhliskách, pracujúcich pre miestnu hutu. Baníctvo tu zaniklo v 19. storočí. Z obce je možné peši sa dostať na Španiu Dolinu a to baníckou štôlňou z roku 1614.

Staré Hory sú na Slovensku známe ako katolícke pútnické miesto s históriou pútí, siahajúcou do 15. storočia, dominantným pôvodne gotickým kostolom Navštívenia Panny Márie. Nachádzajú sa tu aj ďalšie cirkevné stavby: Kaplnka Svätej Anny, matky Panny Márie, z roku 1794. Krížová cesta aj s kaplnkou Svätej trojice z 19. storočia. Na mieste údajného zjavenia v 15. storočí, v údolí nazývanom Studnička, sa nachádza prameň a tiež kaplnka so sochou Panny Márie z kararského mramoru, ktoré sú hojne navštevované pútnikmi. Ďalšia Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie je na vrchole kalvárskeho vrchu pri obecnej škole.