Handlová (420 m.n.m.). Ide o pôvodne nemeckú osadu. Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo 14. storočia a bolo založená na mieste zvanom Krásny Les. Do mesta prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Mesto sa vyznačuje hlavne ťažbou hnedého uhlia. Prvá zmienka o handlovskom uhlí je z roku 1784. Priemyselná ťažba uhlia začala v roku 1909. Mesto je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy. Pokračovať budeme po banskom náučnom chodníku.

Kunešov (779 m n.m.) je obec pri Kremnici, pričom patrí medzi obce, kde dodnes žije nemecká menšina. Počas druhej svetovej vojny sa v obci utvorila skupina nemeckých antifašistov, neskôr počas SNP i partizánsky oddiel. Nacistické vojská obec 2. apríla 1945 za pomoc partizánom vypálili, zhorelo 198 domov a hospodárskych stavieb. Celkovo počas vojny zahynulo 72 obyvateľov obce.

Kremnické Bane (754 m n.m.) boli pôvodne nemeckou baníckou osadou. Založili ju nemeckí kolonizátori, ktorí ťažili v neďalekých Kremnických vrchoch zlato a iné drahé kovy. Kremnické Bane ležia neďaleko mesta Kremnica, v Kunešovskej hornatine, na rozhraní oblasti Pohronia a Turca a na rozhraní Kremnických vrchov a pohoria Žiar. V blízkosti obce sa nachádza Kostol svätého Jána Krstiteľa, pri ktorom sa nachádza symbolických stred Európy. Za zmienku stoja aj staré zrubové domčeky z 18. Storočia, zvyšky baníckeho vodovodu z 15. storočia a viacero pozostatkov po banskej činnosti, ako je napr. dedičná štôlňa.

Symbolický stred Európy (859 m n. m.)  je symbolickým stredom Európy, ktorý leží v Kremnických vrchoch, blízko Kremnických Baní. Neďaleko symbolického stredu Európy bol v 13. storočí uprostred lúk a polí postavený gotický kostol svätého Jána Krstiteľa. Vedľa neho je postavený kláštor, ktorý v súčasnosti obývajú kapucíni starajúci sa o  kostol. Symbolický stred Európy symbolizuje žulový balvan, ktorý sa nachádza pri základnom múre Svätojánskeho kostola. Do balvana bola osadená informačná tabuľka pripomínajúca významné historické medzníky Slovenska a to prijatie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky dňa 17. júla 1992 ako významný krok k naplneniu sebaurčenia slovenského národa a vznik Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993.

Krahule (889 m n.m.) sú horskou obcou ležiacou v centrálnej časti Kremnických vrchov. Obec vznikla počas nemeckej kolonizácie ako nemecká drevorubačská obec. Prvá nepriama zmienka o nej je z roku 1331. Časť obyvateľov ešte aj dnes obýva typické drevenice a obrába vysoko ležiace polia a lúky. V súčasnosti ide o významné stredisko cestovného ruchu vďaka vlekom a viacerým cyklistickým a turistickým trasám.

Velestúr (1 254,4 m. n. m.) je vrchol na hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Nachádza sa južne od centrálnej časti pohoria a susedí na severe so Zlatou studňou a na západe so Smrečníkom. Pod južnými svahmi sa nachádza sedlo Tri kríže. Vrch je známy Velestúrskym nápisom. Je to nápis vyrytý do skaly v praslovančine.

Tri kríže (1 180 m. n. m.) je sedlo na hlavnom hrebeni Kremnických vrchov, ležiace južne od Velestúra. Je významnou križovatkou turistických chodníkov a východiskom na Velestúr, Smrečník a Zlatú studňu.

Malachov (505 m n.m.) leží na východnom úpätí Kremnických vrchov, v strednej časti úzkej Malachovskej doliny. Prvá písomná zmienka je z roku 1327. O najstaršom osídlení v okolí obce svedčia niektoré názvy Veľký a Malý Hrádok-Hradisko z mladšej doby kamenej, čo dokumentuje nález dvoch mlatov z červkastého karcovitého kameňa a štyri vyleštené vajcovité kamene, ktoré sú uložené v národnom múzeu v Martine. Počiatky baníctva a hutníctva (výroby) ortuti sa spájajú s rokom 1390. V priebehu prvej polovice 19. storočia ťažba celkom ustala. Obec bola viackrát prepadnutá Turkami. Významnou pamiatkou v obci je evanjelická a.v. ľudová škola, ktorú založil v r.1858 Andrej Braxatoris Sládkovič. Neďaleko obce (v Radvani) sa nachádza chránený areál Malachovské skalky.