Jaskyňa Domica je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou v Národnom parku Slovenský kras. Je zaradená spolu s ostatnými jaskyňami Slovenského a Aggtelekského krasu do svetového prírodného dedičstva UNESCO. S jaskyňou Baradla vytvára unikátny jaskynný komplex presahujúci štátnu hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. V jaskyni možno obdivovať množstvo sintrových útvarov, štíty, bubny, kaskádové jazierka, cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. Najviac vynikajú tzv. Rímske kúpele v Majkovom dóme. Domica je významnou archeologickou lokalitou. Jaskyňa bola obývaná už pred 5000 rokmi roľníckym neolitickým človekom, dôkazom čoho sú bohaté nálezy ohnísk, rôznych črepov z nádob bukovo-horskej kultúry (asi 45 000 kusov), kamenných škrabadiel, skalných mlynčekov, kostených predmetov a pozostatkov po kolových stavbách. V Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali aj uhľové kresby (ornamenty). Medzi sintrovými útvarmi je pozoruhodná zasintrovaná nádobka bukovo-horskej kultúry, ktorá sa nachádza aj v logu jaskyne.

Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m. Objavil ju Ján Majko 3. októbra 1926. Dlhý okruh spolu s atraktívnou plavbou loďkami po riečke Styx má dĺžku 930 m, pričom plavba tvorí 150 m. Celková doba obhliadky jaskyne spolu s plavbou loďkami je cca. 1 hodina.

Jaskyňa Baradla sa nachádza neďaleko slovensko-maďarských hraníc. Tento podzemný krasový systém je prepojený s jaskyňou Domica a je najvýznamnejším, najdlhším a najbohatším jaskynným systémom v Maďarsku. Jaskyňa vznikla na riečke Styx pritekajúcej z jaskyne Domica. Celkovo bolo objavených asi 26 km jaskynných chodieb v triasových vápencoch. Nachádzajú sa tu početné krasové a vápencové skvosty a výtvory, pričom niektoré chodby a dómy sú obrovské a dosahujú výšku až 80 m. Jaskyňa bola obývaná pračlovekom, čo dokazujú archeologické nálezy. Vznik jaskyne siaha 230 miliónov dozadu, do obdobia skorého triasu, keď povrch prekrývalo more. Vápencové povrchy vo vode žijúcich zvierat, čo je  pri mladších skalách dnes už viditeľné aj voľným okom, sa nahromadili a následne sa stuhnutím premenil na skalu. Odborníci skúmajúci túto jaskyňu už dávno spozorovali, že špeciálna klíma jaskyne disponuje liečebnými účinkami, a to vďaka hygienickému a mikrobiologické stavu tunajšej atmosféry.

Po jaskynnom systéme sa organizujú rôzne trasy s rôznym stupňom obtiažnosti. Krátky okruh má dĺžku asi 1 km a trvá cca. 1 hodinu. Celkovo má jaskyňa dĺžku 25 kilometrov. V jaskynnom systéme je priemerná teplota 10 °C, relatívny obsah pary 95-100%.

Silická Brezová (429 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na Gemeri, v Slovenskom krase. Leží na Silickej planine, ktorá sa nachádza uprostred NP Slovenský kras. V okolí obce sú rôzne prírodné zaujímavosti ako priepasti, závrty, jaskyne, vyvieračky a vzácna fauna a flóra, ako je Prírodná rezervácia Kráľova studňa, Zvonivá priepasť (UNESCO), Jaskyňa Milada a Silická ľadnica. Archeologické nálezy objavené v chotári obce svedčia o osídlení tohto územia už v neolite. Po dobe halštatskej sa osídlenie prerušilo až do stredoveku. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1399, čo však neznamená, že pôvod obce sa hlási až na koniec 14. storočia. Od roku 1938 do roku 1945 obec patrila Maďarsku. Obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Baňa na olovo nedosiahla očakávaný úspech, pre obec užitočnejšia bola ťažba červeného mramoru.

Kečovské škrapy je národná prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Slovenský kras. Nachádza sa v katastrálnom území obce Kečovo v okrese Rožňava v Košickom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1981 na rozlohe 6,6069 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Predmetom ochrany je: NPR je vyhlásená na ochranu pôvodných xerotermných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev škrapových polí s ojedinelými a chránenými druhmi a puklinovými škrapami na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.

Bezodná ľadnica (455 m n.m.) je priepasť hlboká 68 metrov. Nachádza sa v Silickej planine v Slovenskom krase. Priepasť leží 1,2 km južne od obce Silická Brezová, neďaleko cesty do Kečovo, na juhozápadnom husto lesnatom svahu Dlhého brala. Ide o puklinovú priepasť, ktorá je súčasťou jaskynného systému, ktorým tečie podzemný potok z jaskyne Milada. Tento potok potom vyviera na povrch v Kečovskej vyvieračke.