Sedlo Zábrať (1 656 m n.m.) je výrazné, pohodlne dostupné sedlo medzi Zábraťou a Rákoňom. Nachádza sa v Západných Tatrách. Táto trávnatá plošina poskytuje výhľady hlavne na v podstate celý hlavný hrebeň Roháčov, smerom na západ na Malú Fatru a rôzne časti Beskýd.

Volovec (2 063 m n.m.) je ľahko dostupný, v podstatnej časti hôľnatý vrchol nachádzajúci sa na hlavnom hrebeni Západných Tatier na poľsko-slovenskej hranici. Patrí k najznámejším a najobľúbenejším končiarom Roháčov. Poskytuje krásne výhľady na slovenskú a poľskú stranu Západných Tatier, na majestátny hrebeň Roháčov, ktorý je považovaný na jeden z najkrajších, ako aj na ďalšie vrcholy. Na vrchol vedú viaceré turistické trasy zo Slovenska, ale aj z Poľska.

Jamnícke sedlo (1 910 m n.m.) je pomerne široké a významné sedlo v hlavnom hrebeni Západných Tatier medzi Ostrým Roháčom a Volovcom. Je hôľnatého charakteru, zarastené trávou. Zo sedla sú dobre viditeľne Jamnické plesá. V minulosti tu viedol veľmi strmý chodník úbočím Roháčskej doliny, ktorý už dnes neexistuje. Pod Jamnickým sedlom je ďalšia lokalita častého výskytu endemita Svišťa tatranského vrchovského.

Ostrý Roháč (2 088 m n. m.) je charakteristickým dvojvrcholovým končiarom, ktorý patrí medzi najznámejšie vrcholy Západných Tatier. Nachádza sa na hlavnom hrebeni Západných Tatier tvorenom končiarmi Baníkov, Plačlivô a Volovec. Nevyniká svojou nadmorskou výškou, ale svojim tvarom a náročnosťou prístupu. Krásne pohľady na Ostrý Roháč sú zo všetkých okolitých vrchov, obzvlášť pekný pohľad je zo susedného vrcholu Plačlivô. Prechod cez Ostrý Roháč je turistickým zážitkom a vyžaduje si zvýšenú opatrnosť a pozornosť. Terén je značne exponovaný, pričom v najťažších úsekoch je zaistený fixnými reťazami. Vrchol je žulovitý a sú z neho pekné výhľady do okolia, na Volovec, Plačlivô, Jamnické a Roháčske plesá, ako aj do okolitých dolín. Severné steny a žľaby končiara sú značne strmé a lámavé.

Ťatliakova chata (1 393 m n.m.) je vysokohorská chata, ktorá bola postavená v Roháčskej doline v Západných Tatrách pri Ťatliakovom jazere. Je významným turistickým bodom a je veľmi často navštevovaná. Už v roku 1883 stála na brehu Roháčskeho potoka malá útulňa. Rozvoj turizmu podnietil v roku 1933 výstavbu zrubu a na podnet Jána Ťatliaka v roku 1937 i chatu na terajšom mieste. Dokončená bola v roku 1941, no už v roku 1944 bola vypálená Nemcami. Dvojpodlažnú chatu obnovili hneď po skončení vojny oproti dnešnému bufetu, čo bola v roku 1953 pristavená lyžiareň. Samotná chata vyhorela 28. mája 1963 a pre nedostatok financií sa už neobnovila. Rozširovanie sa realizuje až v súčasnosti. Dnes slúži už iba ako bufet počas letnej sezóny bez možnosti ubytovania. Na mieste, kde kedysi stála chata je postavený pamätník Jána Ťatliaka.

Roháčske plesá (1 562, 1 650, 1 653, 1 719 m.n.m.) sa nachádzajú v závere Roháčskej doliny, pod končiarmi Plačlivého, Troch kôp a Hrubej kopy. Nemajú osobitné mená. Všetky plesá sú vyhĺbené v kotloch pôsobením ľadovca. Štvrté Roháčske (horné) pleso je vyhĺbené horským ľadovcom. Ostatné plesá sú čiastočne vyhĺbené ľadovcom a ohradené ľadovcovými nánosmi. Okolo plies vedie náučný chodník, ktorý patrí k najkrajším a najpopulárnejším túram v Západných Tatrách.

Roháčska dolina je najkrajšou dolinou Západných Tatier. Je dlhá asi 5 km a je druhou najdlhšou dolinou Západných Tatier. Preteká ňou Studený potok. Vedie ňou asfaltová cesta od Zuberca až k Ťatliakovmu plesu. Dolina bola vytvorená ľadovcom, ktorý v dobe najväčšieho vzrastu mal dĺžku až 12 km a hrúbku cez 200 m. Svojimi rozmermi patril medzi najväčšie tatranské ľadovce. Pokračovaním doliny je Smutná dolina, ktorú tvorí typický veľký ľadovcový kotol.