Mikulčin vrch (640 m n.m.) je rozložitý, tiahly a zalesnený masív, ktorý sa nachádza v severozápadnej časti východných Bielych Karpát. Vrchol je 19. najvyšší vrchol pohoria a je pomerne členitý a kopcovitý. I to má možno za následok to, že jeho okolie je len veľmi riedko osídlené. Priemerne tu žije len 40 obyvateľov na kilometer štvorcový. Povedľa viacerých penziónov a súkromných chát sa nachádzajú 2 útulné turistické chaty Arnika a Vyškovec. Od horskej chaty sú pekné výhľady do okolia, hlavne smerom na Bošácku dolinu. Mikulčin vrch je dôležitou križovatkou turistických trás.

Na svahoch Mikulčinho vrchu sa nachádzajú zjazdovky lyžiarskeho strediska Ski areál Mikulčin vrch. V hlavnom lyžiarskom areáli sa nachádzajú 2 zjazdové svahy. Jeden sa nachádza priamo pri chate Lopata. Asi o 650 metrov ďalej je ďalšia zjazdovka, bez umelého zasnežovania. Pre bežkárov sú k dispozícií značené trate, ktoré kopírujú turistické trasy.

Veľký Lopeník (911 m n.m.) je výrazný vrchol nachádzajúci sa v Bielych Karpatoch, na štátnej hranici medzi Českou a Slovenskou republikou. Vrchol je štvrtý najvyšší bod pohoria (po Veľkej Javorine, Jelenci a Chmeľovej). Masív je zalesnený, miestami s lúkami a pasienkami, vrchol je odlesnený. Najbližšie k vrcholu sa nachádzajú obce sú Lopeník a Březová na českej a Nová Bošáca na slovenskej strane. Na severnom aj južnom úpätí roztrúsené osady – kopanice obcí Lopeník a Nová Bošáca, tvoriace charakteristický kopaničiarky kraj.

Na vrchole sa nachádza pamätník a spoločný hrob 22 vojakov Červenej armády, padlých koncom 2. svetovej vojny pri ťažkých bojoch v okolí. Okrem toho tu bola postavená drevená turistická rozhľadňa z dubového dreva a murovanou základňou, ktorá je vysoká 22 metrov. Sprístupnená bola v roku 2005. Už pred súčasnou rozhľadňou tu stáli drevené rozhľadne. Prvú postavili v roku 1944, už v roku 1946 však vyhorela. V ten istý rok preto postavili jej repliku, ktorá napriek drsným klimatickým podmienkam na vrchole vydržala až do roku 1972, kedy sa sama rozpadla.

Z rozhľadne je možné za priaznivého počasia obdivovať Malú Fatru, Strážovské vrchy, Považský Inovec, Malé Karpaty, ale aj Páľavu, Chříby, Beskydy a Jeseníky. Na vrchole sa nachádza pamätník a spoločný hrob vojakov Červenej armády, ktorí padli koncom 2. svetovej vojny pri ťažkých bojoch v okolí. Na vrchole sa nachádza aj altánok, odpočívadlo s lavičkami a informačné tabule.

Nová Bošáca (306 m n.m.) je obec rozprestierajúca sa v strednom pásme Bielych Karpát, neďaleko česko-slovenskej štátnej hranice. Dejiny územia obce súvisia s históriou obce Bošáca. Jej chotár sa tiahol od Váhu až k moravskej hranici. Oficiálne najstaršia zmienka o obci Bošáca pochádza z r. 1380. Bošáca vtedy patrila do Beckovského panstva. V dobe prvých písomných zmienok o obci Bošáca však ešte nemožno hovoriť o osídlenej časti, z ktorej neskôr vznikne Nová Bošáca.

Už začiatkom 17. storočia nedokázala pôda na rovine uživiť rýchlo sa rozrastajúcu populáciu. Obyvatelia boli preto nútení obrábať pôdu aj na vzdialenejších územiach. Nábehy na pobyt ďaleko od obce boli už v dávnejších dobách v dočasných a sezónnych sídlach pastierov a koscov lúk, ktorí nemohli denne dochádzať z domova na vzdialené pracoviská. Obrábanie pôdy dochádzkou zo vzdialenej obce bývalo nevýhodné. Držitelia pozemkov sa preto rozhodli na nich trvalo usadiť, a tak sa utvorili rozptýlené kopaničiarske sídla.

V obci sa nachádzajú tri minerálne pramene – kyselky v častiach Španie, u Ochodničiarov a na Predpolome. Všetky tri sú slabo mineralizované, hydrouhličitanové, uhličité vody s väčším obsahom oxidu uhličitého a železa.