Veľký Klíž (250 m n.m.) je obec ležiaca v juhovýchodnej časti kraja i okresu, v údolí Klížskeho potoka na severozápadnom okraji pohoria Tribeč. Nad obcou sa vypína veniec hôr s vrchmi Kopanica, Michalov vrch a Malá Ostrá. Okolité svahy sú porastené dubovo-hrabovými lesmi a bučinami. V súčasnosti tvoria Veľký Klíž miestne časti Klíž a Klížske Hradište.

Veľký Klíž je obcou s bohatou históriou, hoci prvá písomná zmienka pochádza až z roku 1244 (Klíž ako Clus), resp. 1293 (Klížske Hradište ako Haradische). Klíž spadal pod majetok benediktínskeho opátstva, založeného kráľom Ladislavom I. v rokoch 1074 – 1077. Samotný kláštor sa prvýkrát spomína v roku 1230, no zachovali sa z neho už len zvyšky múrov vo farskej záhrade. Súčasťou komplexu bol aj kostol, na mieste ktorého v súčasnosti stojí kostol Všetkých svätých, postavený v roku 1803. Z roku 1130 sa zachoval unikátny románsky kostol svätého Michala archanjela, obnovený v roku 1936. Kostol svätého Michala archanjela tvorí dominantu na dodnes funkčnom cintoríne na kopci na severnom okraji Klížskeho Hradišťa. I keď dnes neslúži liturgickým účelom je predovšetkým unikátnou pamiatkou stredovekého staviteľstva.

Kostolík vo vyvýšenej polohe nad obcou sa zachoval v pôvodnej románske podobe a predstavuje tak krásnu ukážku tohto slohu, umocnenú neomietnutým kamenným murivom. Nezvyčajným riešením je valcová veža na juhozápadnom priečelí, posunutá asymetricky doľava. Na Slovensku nemá obdobu. Na kostolíku sa zachovali aj pôvodné štrbinové okná – dve na južnej strane lode, jedno v osi apsidy a jedno na veži.

Zrúcanina kostola na Vrchhore (491 m n.m.) sa nachádza uprostred tríbečských lesov nad Klížskym Hradišťom, v lokalite zvanej Vrchhora. Okolím dominuje lúka, kde sa nachádzajú dve zubom času ohlodané historické pamiatky. Prvou z nich je Kostol sv. Michala, ktorý bol postavený pravdepodobne v roku 1640, a do dnešných čias sa zachoval už iba ako romantická zrúcanina. Bol postavený z malty a zmiešaného muriva. Druhou pamiatkou je malá baroková kaplnka sv. Jána Nepomuckého z polovice 18. storočia situovaná hneď vedľa kostola. Ide o chránený zrekonštruovaný objekt, vo vnútri ktorého možno nájsť ľudovú polychromovanú plastiku Piety z 18. storočia.

Vrchhora bola až do 19. storočia pútnickým miestom. Dnes je táto krásna históriou dýchajúca lokalita obľúbeným výletným cieľom. Z Vrchhory možno pokračovať po tej istej modrej značke na Michalov vrch, kde sa nachádzajú pozostatky pravekého hradiska a tiež stredovekého Michalovho hradu.

Michalov vrch (541 m n.m.) sa nachádza v pohorí Tríbeč, nad obcou Veľký Klíž a Kolačno. Na jeho úpätí stál Michalov hrad postavený v 11. storočí na mieste pravekého hradiska. Svojho času patril medzi najväčšie hrady na Slovensku s dĺžkou 120 m a šírkou 26 m.  Strategicky výhodná poloha nad rozhraním Nitrianskej a Tekovskej župy umožňovala kontrolu horského prechodu z údolia Žitavy na Hornú Nitru. Na rozhraní 13. a 14. storočia hrad vyhorel a opevnenie bolo obnovené iba z časti. Pravdepodobne v priebehu 14. storočia hrad zanikol. Všetko sa rozpadlo, nezostalo po ňom prakticky nič, len v najvyššom bode v skale vytesaná vnútorná stena a miestami málo zreteľné stopy valu. Z vrcholu sa naskytujú nádherné výhľady do okolia pohoria Tribeč.

Kamenná brána je zaujímavý prírodný útvar nachádzajúci sa pod vrchom Kopanica v Skýcovskej vrchovine, neďaleko Michalovho vrchu, nad obcou Veľký Klíž. Ku Kamennej bráne síce nevedie značkovaný turistický chodník, od Veľkého Klíža tu vedie trasa miestami označená bielymi šípkami. Brána je z pohľadu človeka pod úrovňou terénu, preto ju možno zbadať až z tesnej blízkosti od nej. Od dola je výborne viditeľná.