Pohorie Žiar je jadrové pohorie, ktoré sa nachádza sa medzi Hornonitrianskou kotlinou na západe a Turčianskou kotlinou na východe. Na severe hraničí s Malou Fatrou, na juhovýchode s Kremnickými vrchmi a na juhu s pohorím Vtáčnik. Pohorie má charakter vrchoviny až hornatiny. Na vápencoch a dolomitoch sa objavujú krasové formy reliéfu s bradami a skalnými hranami. Je to veľmi pekné pohorie s väčšinou ihličnatými lesmi, prekrásnymi lúkami a výhľadmi. Najvyšším vrchom sú Chlieviská (1 024,4 m. n. m.). Jeho súčasťou je aj významný vrch Vyšehrad a známe Vyšehradské sedlo (579 m n. m.).

Nedožery Brezany (296 m.n.m.) sa nachádzajú v Hornonitrianskej kotline neďaleko Prievidze. Obec sa rozkladá na ľavom brehu rieky Nitry. Z obce pochádza Vavrinec Benedikt z Nedožier, ktorý bol známym slovenským humanistom, básnikom, pedagógom, jazykovedcom, matematikom i hudobníkom, aj profesorom na Karlovej univerzite. Z obce vedú viaceré prístupové chodníky do neďalekého pohoria Žiar.

Vyšehrad (829 m n.m.) je lesnatý, na vrchole čiastočne odlesnený skalnatý vrchol ležiaci na hrebeni pohoria Žiar. Vďaka svojej výhodnej polohe sa stal miestom záujmu viacerých kultúr, vrátane Keltov a Slovanov. Zachovali sa tu pozostatky slovanských predkov, pričom možno tu badať stopy osídlenia od mladšej doby kamennej, kedy sa tu nachádzalo veľké hradisko. Výrazné stopy sa spájajú s bronzovou dobou a ľudom Lužickej kultúry, ako aj s neskoršou Železnou dobou. V rannom stredoveku bolo mohutné hradisko prebudované na drevený hrad s opevnením. Najvýznamnejšiu úlohu zohralo hradisko v období Veľkej Moravy, kedy bolo centrom slovenského regiónu Hornej Nitry a Turca. Obrannú a obchodnú funkciu hradiska postupne preberali okolité osady a po zániku Veľkej Moravy upadol i jeho význam. Z vrcholu sú pekné výhľady do okolia, hlavne do Turčianskej doliny, Hornonitrianskej doliny, Žiar, Veľkú Fatru a Malú Fatru.

Územie na vrchole Vyšehrad je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Vyšehrad. Z vrcholu sú pekné výhľady do okolia, hlavne do Turčianskej doliny, Hornonitrianskej doliny, Žiar, Veľkú Fatru a Malú Fatru. Na vrchol vedie viacero značkovaných turistických chodníkov z obce Jasenovo, Nitrianske Pravno a Nedožery- Brezany, ako aj náučný turistický chodník. Najjednoduchší prístup je po červenom turistickom chodníku označovanom aj ako „Cesta hrdinov SNP“ z Vyšehradského sedla (579,0 m n. m.).

Jasenovo (520 m n.m.) je obec ležiaca v juhozápadnej časti Turčianskej kotliny, na západnom úpätí pohoria Žiar, pod vrchom Vyšehrad. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1392 a od roku 1505 sa spomína už ako Jasenovo. Majiteľkou a dedičkou obce bola Cecília z rodu Rečkovcov. Okolie bolo obývané už počas veľkomoravského obdobia, o čom svedčí i archeologická lokalita Vyšehrad. Miestni obyvatelia sa živili najmä prácou v lese a výrobou šindľov. V Jasenove sa zachovali ukážky pôvodnej ľudovej drevenej architektúry s vyrezávanými drevenými štítmi.

V druhej polovici 15. storočia sa začalo nemecké osídľovanie, ťažilo sa tu menšie množstvo rudy najmä medi. V 16. storočí tadiaľto viedla poštová cesta Magna via z Bratislavy do Košíc, ktorú založil v rokoch 1552 – 1553 Matej Taxis. Druhá hlavná spojovacia cesta viedla z Nového Targu (Poľsko) do Bojníc. V 18. storočí bolo Jasenovo čisto nemeckou osadou. Slovenské obyvateľstvo začalo prevládať až v 20. storočí.