Siná (1 560 m n. m.) je charakteristický vápencový vrchol, ktorý sa vypína medzi Demänovskou dolinou a dolinou Mošnica v národnom parku Nízku Tatry, v severnej rázsoche Poľana. Svojou kvetenou, bralovitými stenami a kruhovým výhľadom sa zaraďuje medzi najkrajšie vrcholy Nízkych Tatier.

Z charakteristického ostrého trávnatého končiara je rozhľad na okolie Liptovskej kotliny s Liptovskou Marou a do Demänovskej doliny, kde sú vápencové bralá usporiadané do radov. Obdivovať možno aj vrcholky Vysokých Tatier, Západných Tatier, Malej Fatry i Chočských vrchov. Severovýchodne je dlhý bralnatý hrebeň Sinej zakončený návrším Na jame. Je tu hojný výskyt pestrej vápencovej vegetácie. V masíve sa nachádzajú pozostatky útočného hradiska z doby železnej.

Bôr (1 888 m n. m.) je troj-vrcholový žulový končiar, ktorý je súčasťou mohutného žulového masívu. Nachádza sa v Ďumbierskej časti Nízkych Tatier, v bočnej rázsoche vybiehajúcej z Poľany, severne od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Vrch má 3 vrcholy, všetky patria k najlepším výhľadovým bodom pohoria. Môžu sa pochváliť kruhovým výhľadom, najmä na vrcholy okolo Demänovskej doliny a na Liptovskú kotlinu. Okrem toho poskytuje neobyčajné výhľady na Dereše, Chopok, Chabenec a ďalší okolité vrcholy. Na jeho úbočiach sú pozostatky ťažby železnej rudy. Pri prechode vrchom je možné stretnúť kamzíka vrchovského.

Poľana (1 889 m n. m.) je široký hôľnatý končiar ležiaci na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Nachádza sa medzi vrcholmi Kotliska, Dereše a Bôr. Poľanu ohraničuje zo západu Krížska dolina, zo severovýchodu Demänovská dolina a z juhu Vajskovská dolina. Z vrcholu vybieha na sever mohutná rázsocha k vrchu Bôr. Cez vrchol vedie Cesta hrdinov SNP. Z vrcholu je síce čiastočne obmedzený, ale zato pôsobivý rozhľad do okolitej krajiny. Obdivovať možno vrcholy Nízkych Tatier, Západných Tatier, Chočské vrchy či Slovenské Rudohorie. Poľana a jej svahy spadajúce do Vajskovskej a Demänovskej doliny sú miestom hojného výskytu kamzíka vrchovského.

Mikulášska chata je hotel, ktorý bol postavený v roku 1950 na úpätí Nízkych Tatier, v Demänovskej doline, neďaleko Vrbického plesa, jediného prírodného plesa v Nízkych Tatrách. Je to zároveň jediný hotel v tejto lokalite, ktorý si zachoval pôvodnú tatranskú architektúru. Budova prešla v roku 1995 generálnou prestavbou, chata bola rozšírená o ďalšie objekty.

Demänovská dolina je najznámejšia a najkrajšia dolina Nízkych Tatier. Má dĺžku 15 km a je hlavným centrom cestovného ruchu na sever od hlavného hrebeňa. Geograficky a geologicky pozostáva z dvoch rozdielnych častí: horná časť, priľahlá k hlavnému hrebeňu, je žulová a tvorí celý komplex menších dolín, dolná časť je zarezaná vo vápencoch a bohato zvisle členená.

Horná časť sa javí ako pravidelný štvoruholník, vo vrcholoch ktorého sa týčia štyri prvotriedne výhľadové končiare: na severozápade Siná, severovýchode Krakova hoľa, na juhovýchod Ďumbier a na juhozápade Poľana. V strede južnej hrany doliny vyčnieva Chopok, z ktorého sa spúšťa na sever grúň zakončený masívom Ostredka. Štvrtohorné zaľadnenie tu vytvorilo obrovské ľadovcové kotly a zanechalo rozsiahle morény s Vrbickým plesom a Lukovým plieskom.

Dolná časť má tvar hlbokého vápencového kaňona a vznikla na sútoku potokov Demänovka a Zadnej vody. Obe vetvy krátko pred svojím spojením prechádzajú do oblasti vápencov, oba potoky sa ponárajú a vytvárajú svetoznámy podzemný systém Demänovských jaskýň.

Dolina bola osídlená už v praveku o čom svedčia nálezy v jaskyni Okno. V historických časoch bola dolina dlho neosídlená, iba v 18. a 19. storočí na niekoľkých miestach dolovali rudu, stáli tu salaše, pastierske koliby a drevorubačské domce. Záujem o dolinu prudko vzrástol objavením Demänovskej jaskyne slobody roku 1921. Mimoriadny rozmach návštevnosti doliny nastal po vybudovaní sedačkovej lanovky z Jasnej na Chopok.

Obec Demänovská Dolina vznikla 1.8.1964, keď bola zo všetkých objektov cestovného ruchu vytvorená samostatná obec a miestnymi časťami Tri studničky, Jaskyne, Repiská, Lúčky a Jasná. Turistické možnosti v osade sú neobyčajne bohaté. Dolinou prechádza a na okolité hrebene vystupuje množstvo značkovaných trás s turistickými chodníkmi. Okrem toho v doline je vybudované sieť prechádzkových chodníkov.

Jasná bol pôvodne názov častí horných partií Demänovskej doliny a postupne sa rozšíril na ďalšie časti doliny (okolie Vrbického plesa, Záhradky). Leží vo vlastnom chránenom území NAPANT-u a sú tu vybudované rozsiahle ubytovacie a stravovacie kapacity, lanovky a lyžiarske vleky.