Harmanecká jaskyňa (821 m n.m.) je kvapľová jaskyňa nachádzajúca sa v Kremnických vrchoch a Starohorských vrchoch pri Harmanci, na severnom svahu vrchu Kotolnica. Vstupný priestor v podobe priepastného otvoreného dómu nazývaný Izbica, ktorý využívali drevorubači a lesní robotníci ako úkryt v nepriaznivom počasí, bol tamojším obyvateľom známy od nepamäti. Neskoršie objavenie jaskyne v roku 1932 nebolo výsledkom náhody, ale cieľavedomej namáhavej práce 18-ročného Michala Bacúrika, ktorý sa za 14 dní prekopal úzkym otvorom tzv. chodbou objaviteľa do snehobielej siene nazvanej Dóm objaviteľa.

Podzemné chodby a siene sú vytvorené v druhohorných vápencoch stredného triasu. Jaskyňa má puklinovo-rútivý charakter. Pukliny sa rozširovali činnosťou vody a neskôr sa pretvorili rúcaním a odrobovaním skál, hlavne na križovatkách a tak vynikli rozsiahlejšie siene a dómy. Nadložie jaskyne je tvorené z čistého vápenca a práve vďaka nemu prirástol Harmaneckej jaskyni názov Biela jaskyňa. Pozoruhodné sú biele pagody, sintrové jazierka, nástenné vodopády s ružovkastými záclonovými závesmi vo Vysokom gotickom dóme a Kamenná váza vo Dóme Pagod, ktorá je aj v znaku Harmaneckej jaskyne. V Malej sieni sa objavujú aj útvary z bieleho kašovitého sintra. Dno Riečišťa a Nánosovej chodby pokrývajú hlinité a piesčité nánosy ponorných vôd.

V rozsiahlych dómoch a sieňach prevládajú mohutné pagodovité útvary s charakteristickými excentrickými stalaktitmi a mäkkým sintrom. V niektorých častiach jaskyne sa nachádzajú jazierka so vzácnymi jaskynnými perlami. Farba kvapľových útvarov je väčšinou biela, len miestami prechádza do žltej a hnedej.

Celková dĺžka jaskyne je 3123 m, z toho pre verejnosť je sprístupnená prehliadková trasa s dĺžkou 1020 m. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 5,8°C do 6,4°C, vlhkosť okolo 97%.

Kordícke sedlo (1 117 m n. m.) je sedlo nachádzajúce sa na hlavnom hrebeni Kremnických vrchov, oddeľujúce vrcholy Vyhnatová a Tabla. Je pomenované podľa obce Kordíky pri Banskej Bystrici, nad ktorou leží. Sedlom prechádza červená turistická značka označená turistická magistrála "Cesta hrdinov SNP".

Sedlo Tunel (1 150 m.n.m.) leží na hlavnom hrebeni Kremnických vrchov. Oddeľuje vrchol Vyhnatová od Skalky. Nachádza sa nad obcou Králiky. Sedlom prechádza Cesta hrdinov SNP. V sedle sa nachádza skutočný tunel, ktorý dala pravdepodobne preraziť Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť v 14. storočí na prepravu medi a striebra z hút v Tajove a Banskej Bystrici do Kremnice. Tunel umožnil najkratšie spojenie medzi Banskou Bystricou a Kremnicou. Tunel je sprístupnený.

Skalka (1.232 m.n.m.) leží na hlavnom hrebeni Kremnických vrchov, medzi obcami Krahule a Králiky. Ide o 7. najvyšší vrchol pohoria. Vrchol je čiastočne zalesnený a predstavuje významnú križovatku turistických trás. Jej identifikáciu uľahčuje televízny a rozhlasový vysielač Suchá hora, ktorý je vysoký 312 m. Ide o druhú najvyššiu stavbu na Slovensku a jednu z najvyššie položených výškových stavieb v Európe. Tento vysielač bol v minulosti viackrát poškodený, v jednom prípade sa jeho 7-tonové anténové zariadenie dôsledkom vyčíňania víchrice nadobro zrútilo. Vysielač má za sebou i niekoľko úderov bleskom.

Z vrcholu sú čiastočné výhľady do okolitých dolín a na okolité vrcholy. Možno odtiaľto obdivovať pohoria ako Veľká Fatra, Nízke Tatry, Poľana či Štiavnické vrchy.

Králiky (715 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na východnej strane Kremnických vrchov, pod vrcholom Skalka, v prekrásnom prostredí hustých lesov, horských lúk, krištáľovo-čistých bystrín a vzduchu presýteného vôňou živice. Založená bola buď pastiermi – valachmi, alebo drevorubačmi – uhliarmi a jej počiatky možno položiť už do 16. storočia. Bola pomenovaná podľa osoby menom Králik, ktorý bol považovaný za vedúceho pracovnej skupiny drevorubačov.

V obci sa nachádza zaujímavá dedinská zvonica, Ide o murovanú stavbu na pôdoryse štvorca s hladkou fasádou a ihlancovou helmicou z roku 1838.