Dolina Chocholowska je najväčšou a najdlhšou dolinou poľských Tatier. Má dĺžku približne 10 km. V jej spodnej časti sa nachádzajú hlboké rokliny (v dĺžke 4 km). Tvoria ju dva kaňonovité prielomy Niżnia Brama Chochołowska a Wyżnia Brama Chochołowska. Hlavným východiskovým bodom pri návštevu dolinu je Siwa Polana. Dolinou tečie Potok Chocholowski, ktorý dodáva doline fenomén krasu. Nachádza sa tu viacero krasových jaskýň, ktoré však nie sú vhodné na obhliadku. V doline je vybudovaná Chocholowska chata, v blízkosti ktorej vedie turistická trasa vychádzky pápeža Jána Pavla II, ktorá je tiež označovaná ako pápežova cesta.
Dolina Chochołowska mala aj ťažobnú minulosť. Už v 16. storočí tu prebiehala ťažba železných rúd a hutníctvo železa a táto výroba sa tu udržala až do druhej polovice 19. storočia. Železo bolo najskôr vyrábané priamo v doline. Neskôr bola ruda dovážaná po ceste nazývanej Drogą pod Reglami, do hutí v Kuźnicach.

Dolina Chocholowska je najväčšou a najdlhšou dolinou poľských Tatier. Má dĺžku približne 10 km. V jej spodnej časti sa nachádzajú hlboké rokliny (v dĺžke 4 km). Tvoria ju dva kaňonovité prielomy Niżnia Brama Chochołowska a Wyżnia Brama Chochołowska. Hlavným východiskovým bodom pri návštevu dolinu je Siwa Polana. Dolinou tečie Potok Chocholowski, ktorý dodáva doline fenomén krasu. Nachádza sa tu viacero krasových jaskýň, ktoré však nie sú vhodné na obhliadku. V doline je vybudovaná Chocholowska chata, v blízkosti ktorej vedie turistická trasa vychádzky pápeža Jána Pavla II, ktorá je tiež označovaná ako pápežova cesta.
Dolina Chochołowska mala aj ťažobnú minulosť. Už v 16. storočí tu prebiehala ťažba železných rúd a hutníctvo železa a táto výroba sa tu udržala až do druhej polovice 19. storočia. Železo bolo najskôr vyrábané priamo v doline. Neskôr bola ruda dovážaná po ceste nazývanej Drogą pod Reglami, do hutí v Kuźnicach.

Schronisko na Polanie Chochołowskiej (1 150 m n.m.) je najzápadnejšou a najväčšou turistickou chatou v poľskej časti Tatier. Ako už názov napovedá, objekt sa nachádza v Chocholovskej doline (Chochołowska Dolina je najdlhšia v poľských Tatrách) v jej hornej polovici a na západnom okraji Chocholowskej poľany. Prvý turistický útulok v Chocholowskej doline vznikol v ústí Starorobociańskej doliny z pôvodne lesníckeho zrubu v roku 1911 ako lyžiarska útulňa bez hospodára. Ďalším objektom bola súkromná turistická chata na poľane Huciska v období 1936 – 1945. Na mieste súčasnej chaty, v decembri 1931 otvoril Varšavský klub lyžiarov veľkú chatu v zakopanskom stavebnom duchu podľa projektu Ing. Wacława Wekera. Dostavba západného krídla prebehla v roku 1937, ale po obsadení chaty nemeckými pohraničiarmi (počas okupácie Poľska), 4. januára pri ústupe z doliny, ju Nemci vypálili a ostali len kamenné základy. Na nich podľa projektu Anny Górskej v rokoch 1951 – 1953 bola vybudovaná dnešná chata.

Najvzácnejším a častým (v období 1954 – 1983) hosťom doliny i chaty bol niekdajší pápež Ján Pavol II., ktorý má pri hlavnom vchode osadenú pamätnú tabuľu. Od 16. októbra 2010 nesie objekt oficiálne pomenovanie „Schronisko Górskie im. Jana Pawła II na Polanie Chochołowskiej“ pri príležitosti 32. výročia zvolenia kardinála Karola Wojtylu za pápeža. Chata poskytuje turistom ubytovanie aj reštauračné služby. Neďaleko chaty, na severnom okraji poľany stojí kaplnka Sv. Jána Krstiteľa, kde sa pravidelne v nedeľu poobede od júna do októbra konajú sväté omše.

Volovec (2 063 m n.m.) je ľahko dostupný, v podstatnej časti hôľnatý vrchol nachádzajúci sa na hlavnom hrebeni Západných Tatier na poľsko-slovenskej hranici. Patrí k najznámejším a najobľúbenejším končiarom Roháčov. Poskytuje krásne výhľady na slovenskú a poľskú stranu Západných Tatier, na majestátny hrebeň Roháčov, ktorý je považovaný na jeden z najkrajších, ako aj na ďalšie vrcholy. Na vrchol vedú viaceré turistické trasy zo Slovenska, ale aj z Poľska.

Ťatliakova chata (1 393 m n.m.) je vysokohorská chata, ktorá bola postavená v Roháčskej doline v Západných Tatrách pri Ťatliakovom jazere. Je významným turistickým bodom a je veľmi často navštevovaná. Už v roku 1883 stála na brehu Roháčskeho potoka malá útulňa. Rozvoj turizmu podnietil v roku 1933 výstavbu zrubu a na podnet Jána Ťatliaka v roku 1937 i chatu na terajšom mieste. Dokončená bola v roku 1941, no už v roku 1944 bola vypálená Nemcami. Dvojpodlažnú chatu obnovili hneď po skončení vojny oproti dnešnému bufetu, čo bola v roku 1953 pristavená lyžiareň. Samotná chata vyhorela 28. mája 1963 a pre nedostatok financií sa už neobnovila. Rozširovanie sa realizuje až v súčasnosti. Dnes slúži už iba ako bufet počas letnej sezóny bez možnosti ubytovania. Na mieste, kde kedysi stála chata je postavený pamätník Jána Ťatliaka.

Roháčska dolina je najkrajšia a druhá najdlhšia západotatranská dolina, ktorou preteká Studený potok. Vedie ňou asfaltová cesta a červeno-značkovaný chodník zo Zuberca až ku Ťatliakovmu jazeru. Pod jej ústím sa nachádza známe rekreačné stredisko Zverovka, pod ktorým sa nachádza aj najnižšie položené pleso v Tatrách, Pleso pod Zverovkou (983 m n. m.). V závere doliny leží päť Roháčskych plies.

V štvrtohorách počas zaľadnenia bol v Roháčskej doline jeden z najväčších ľadovcov v Tatrách, bol 12 km dlhý a 200 m hrubý. Pokračovaním Roháčskej doliny je Smutná dolina. Roháčska dolina má na južnej strane niekoľko odnoží, z nich najznámejšie sú Salatínska dolina, Zadná Spálená dolina, Spálená dolina. Spálená dolina s vyššie položenou Smutnou dolinou tvoria Národnú prírodnú rezerváciu Roháčske plesá.