Krupinská planina je geomorfologický celok v rámci Slovenského stredohoria. Zo západu je ohraničená Štiavnickými vrchmi, zo severu Javorím, z východu Ostrôžkami a z juhu Podunajskou pahorkatinou a Ipeľskou brázdou.
Je sopečného pôvodu a má ráz plošiny. Najvyšší vrch Kopaný závoz (775 m n. m.) je pre polohu vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť neprístupný. nad obcou Horné Plachtince sa nachádza vrch Španí laz s vysielačom a chatou na vrchole.
Smerom na juh sa objavujú hlboké údolia a planina sa postupne znižuje. Územie odvodňujú málo vodnaté vodné toky, ktoré patria do povodia Ipľa.
Planina patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti, čo umožňuje rast teplomilnej flóry. V južnej časti sú vhodné podmienky na pestovanie viniča a zasahuje tu Stredoslovenská vinohradnícka oblasť. Územie je charakteristické laznícke osídlenie, čomu zodpovedá aj obhospodarovanie územia. Úrodné pôdy sú len na južnom okraji, planiny sú hojne využívané na pestovanie ovocia a pastiersky chov dobytka a oviec. Lesy sú predovšetkým hrabové a dubové.

Čebovce (215 m n.m.) je stará usadlosť na niekdajšej obchodnej ceste Balážske Ďarmoty – Zvolen. Nachádza sa na hranici Hontu a Novohradu, 10 km od slovensko-maďarských hraníc, na juhovýchodnom úpätí Krupinskej planiny. Severná časť, v Krupinskej planine, má tvar vrchoviny, južná časť, uložená v Ipeľskej kotline, má charakter pahorkatiny.
História Čeboviec je málo preskúmaná. Je však zrejmé, že ide o lokalitu, ktorá bola obývaná už veľmi dávno. Svedectvom toho sú výsledky archeologického výskumu na neďalekej vyvýšenine, predstavujúce pamiatky z doby bronzovej. O veľmi starom osídlení hovoria terénne zahĺlbeniny, svedčiace o starých obydliach. Na kopci Györgymárton-partalja sa vraj nachádzal drevený kostol. V súčasnosti je v obci kostol z roku 1768, zasvätený Menu Panny Márie. Nižšie sa našli skrýše, vtesané do zeme – asi pivnice.

Španí laz (643,1 m n. m.) je najvyšší sprístupnený vrchol Krupinskej planiny. Vrch sa nachádza na juhu pohoria, na styku s Podunajskou pahorkatinou, približne 6 km západne od Veľkého Krtíša. Rozsiahly vrchovinný chrbát má pretiahnutý tvar a v severozápadnej časti nadväzuje na výškovo podobné vrchy. Na hrebeni s rozsiahlou plošinou sa nachádzajú laznícke usadlostí, využívajúce lúčnaté časti vrchu. V strednej, najvyššej časti Španieho lazu sa nachádza vysielač, ktorý uľahčuje identifikáciu. Z južných častí hrebeňa sú výhľady na široké okolie Veľkého Krtíša a Poiplie.
Televízny (v súčasnosti nevysiela) a rozhlasový vysielač boli uvedené do prevádzky vo februári 1979. Tvoria súčasť južnej retranslačnej magistrály a zo 61 m vysokej oceľovej priehradovej veže šíri signál televíznych i rozhlasových staníc pre región západného Novohradu a východného Hontu.

Hrad Modrý Kameň (295 m n.m.) je goticko-renesančný hrad, ktorý postavila v 13. storočí významná a vplyvná uhorská rodina Balassovcov, ktorá tu žila do polovice 19. storočia. Výstavba tohto hradu sa začala pravdepodobne po Tatárskom vpáde, aj keď pamätná tabuľa datuje vznik hradu už do roku 1237. Najstaršie písomné zmienky o hrade sa datujú do rokov 1278 a 1290. Z rodiny Balassovcov pochádza významný básnik renesancie a protiturecký bojovník Bálint Balassi /1554-1594/. Posledná majiteľka grófka Gabriela Almássyová predala hrad s kaštieľom a okolitými pozemkami československému štátu v roku 1923. Rovnomenné mestečko pod ním - Modrý Kameň bolo až do roku 1960 centrom severnej časti Novohradu.
Hradný areál tvorí zrúcanina gotického hradu z 13. storočia a barokový kaštieľ z roku 1730, ktorý je sídlom múzea. Súčasťou barokového kaštieľa je kaplnka sv. Anny pristavená v roku 1759. Spolu s blízkou Kalváriou, chráneným náleziskom - Modrokamenská lesostep a Gaštanicou tvorí zaujímavý historicko-kultúrny celok poskytujúci návštevníkom príjemný zážitok i oddych.
Múzeum sa vo svojej zbierkotvornej a prezentačnej činnosti zameriava na bábkarské kultúry a hračky, ich históriu a súčasnosť na Slovensku, ale i v zahraničí. Bohato sú zastúpené hračky 19. a 20. storočia.