Vysoké Tatry sú najvyšším slovenským pohorím a sú súčasťou geomorfologickej časti Východných Tatier. Na východe hraničia s Belianskymi Tatrami, pričom hranicu tvorí Kopské sedlo. Na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou, na severe so Spišskou Magurou, na západe so Západnými Tatrami, pričom hranicu tvorí Kôprová dolina. Vysoké Tatry sa rozprestierajú na ploche o rozlohe 341 km2, z toho slovenská časť Vysokých Tatier má rozlohu 260 km2, zvyšná časť sa nachádza na území Poľska.

Vysoké Tatry sú jadrovým pohorím, pričom jadro Tatier vznikalo v období prvohôr (Karbón, 210 mil. rokov). Súčasný vzhľad a terén Vysokých Tatier je výsledkom masívnej erózie, alpínskeho vrásnenia a topenia alpínskych ľadovcov, ktoré dosahovali na severných stranách hôr až 14 km.

Hlavný hrebeň Vysokých Tatier má dĺžku 26 km a má tvar polkruhu orientovaného na juh. Hlavný hrebeň takmer vôbec neklesá pod nadmorskú výšku 2 000 m n. m. Jeho najvyšším vrcholom je Ľadový štít (2 627 m). Z hlavného hrebeňa odbočuje celkovo päť horských chrbtov smerom na juh (Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít,) a štyri horské chrbty smerom na sever (Kozi Wierch, Opalony Wierch, Malé Rysy, Veľká Javorová veža). Najvyšší vrchol Vysokých Tatier je Gerlachovský štít, ktorý je zároveň najvyšším vrcholom Slovenska, ale aj celého pohoria Karpaty. Medzi najvýznamnejšie slovenské turistické centrá Vysokých Tatier patrí Štrbské pleso a Starý Smokovec.

Starý Smokovec (1010 m n.m.) bol vybudovaný pod končiarmi Slavkovského štítu a má kúpeľný charakter s prameňom kyselky. Osada je križovatkou železničných tratí úzkorozchodnej tatranskej elektrifikovanej železnice, ktoré vedú do Popradu, Tatranskej Lomnice a na Štrbské pleso. Z osady vedie pozemná lanová dráha na Hrebienok.

Hrebienok (1285 m n.m.) je významným turistickým a lyžiarskym strediskom. V okolí Hrebienku sa nachádzajú viaceré historicky známe tatranské chaty – Rainerova chata, Bíliková chata a Zamkovského chata. Z Hrebienka vychádzajú mnohé značkované turistické chodníky, hlavne do Malej a Veľkej studenej doliny, na Slavkovský štít, na Skalnaté pleso a do Slavkovskej doliny a sú z neho pekné výhľady na končiare Vysokých Tatier a do Podtatranskej kotliny.

Slavkovská vyhliadka (1 550 m n.m.) je očarujúci výhľad do Malej Studenej doliny s dominantným Lomnickým štítom (2 634 m n.m.),aj Veľkú Studenú dolinu, ako aj vodopády Studeného potoka. Vpravo pod vyhliadkou je svah zjazdovky a pod ním Hrebienok.

Dr. Maximilián Weisz zabezpečil miesto kovovým zábradlím a na priľahlej plošinke postavil 6 lavíc. Turisti tu po smrti Dr. Maximiliána Zneistia postavili jednoduchú skalnú pyramídu s reliéfom na jeho počesť. Pomník bol počas vojny zničený rasistickými vandalmi, zvyšok nahlodal zub času.

Slavkovský štít (2 452 m n.m.) je turistami vyhľadávaný vyhliadkový štít a má široký, rozložitý vrchol na konci juhovýchodnej rázsochy, ktorá vybieha z Východnej Vysokej. Na severe do Veľkej Studenej doliny spadá množstvom strmých rebier a roklín, kým na juhu je v celej časti suťoviskom. Z vrcholu sa nám naskytuje krásny výhľad na celú Veľkú Studenú dolinu, na masív Gerlachovského (2 654 m n.m.) a Lomnického štítu (2 634 m n.m.). Hrebeň zo Slavkovského štítu pokračuje cez Slavkovskú kopu (2 346 m n.m.), Východnú Slavkovskú vežu (2 358 m n.m.) až k najvyššiemu bodu - Bradavica (2 476 m n.m.).

Po svahoch Slavkovského štítu sa oddávna pohybovali poľovníci na kamzíky. Prvý známy turistický výstup východným hrebeňom vykonala r. 1664 12-členná spoločnosť na čele s Jurajom Buchholtzom st., najlepším súdobým znalcom Vysokých Tatier. Poľovník, ktorý ich sprevádzal, poznal už cestu skôr. Od začiatku 19. storočia bol obvyklejší výstup na štít zo Slavkovskej doliny.
Prvý turistický chodník zo strediska Hrebienok postavili v roku 1881 a vylepšili ho na začiatku 20. storočia.