Važec (788 m n.m.) je obec, ktorá sa nachádza v najvýchodnejšej časti Liptovskej kotliny a zároveň regiónu Liptov. Leží v údolí Bieleho Váhu, južne od obce sa dvíhajú Kozie chrbty, severne sa terén dvíha k svahom západotatranským štítom.

Okolie Važca bolo osídlené už v kamennej dobe, čo dokumentujú nálezy v lokalite Slamenná, o niečo mladší je nález bronzového noža z brehu Váhu v centre obce, pochádzajúci z obdobia halštatskej kultúry. Z poveľkomoravského obdobia (okolo r. 960) sa zachovali správy o existencii misijnej stanice a pôsobení pustovníkov. V roku 1273 sa spomína farnosť a samotná obec je písomne doložená v roku 1280.
V roku 1922 Ondrej Húska a František Havránek objavili kvapľovú sVažeckú jaskyňu, ktorú už o 6 rokov neskôr sprístupnili verejnosti. Celková dĺžka jaskyne je 400 m, z čoho je sprístupnených 230 m pohodlnou prehliadkovou trasou. Tragickým dňom pre Važec bol 17. júl 1931, kedy takmer celú obec zničil veľký požiar, čo mnohých jej obyvateľov prinútilo odísť na Dolnú zem alebo do Ameriky.

Čiernovážska dolina je najdlhšia dolina na Liptove. Vo východnej časti je súčasťou okresu Poprad, na dlhšom západnom úseku je súčasťou okresu Liptovský Mikuláš. Meria vyše 30 km. Dolinu vytvorila rieka Čierny Váh. Oddeľuje geomorfologické celky Nízke Tatry na juhu a Kozie chrbty na severe. Začína pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier (podcelok Kráľovohoľské Tatry) a do Liptovskej kotliny ústi nad obcou Kráľova Lehota. Dolina je zo západu prístupná autom po osadu Čierny Váh, z východu od Šuňavy do obce Liptovská Teplička.

V doline leží jediná obec, Liptovská Teplička a dve lesnícke osady, Svarín a spomenutý Čierny Váh. Dolina je severnou hranicou územia NAPANT-u. Do hlavnej doliny, ktorá v strednej a dolnej časti vedie rovnobežne s nízkotatranským hrebeňom, ústia viaceré bočné doliny, okrem iného aj Murná dolina.

Čierny Váh (741 m n.m.) je miestna časť obce Kráľova Lehota. Osada leží na sútoku Čierneho Váhu s Ipolticou, nad vtokom Čierneho Váhu do rovnomennej priehrady v Čiernovážskej doline. Na severe ju obklopujú Kozie chrbty, na juhu Nízke Tatry. Na mieste osady bola v roku 1764 zriadená prvá horáreň v Nízkych Tatrách. Osada vznikla na prelome 18. a 19. storočia a pôvodne sa volala Hošková.

Lesnícka osada sa prvýkrát spomína v roku 1808. Od roku 1914 sem viedla Považská lesná železnica medzi Liptovským Hrádkom do Liptovskou Tepličkou, ktorá mala v osade zastávku a od hlavnej trate sa oddeľovala vedľajšia trať do doliny Ipoltica. Trať bola v 70-tych rokoch zrušená, zachovala sa drevená budova železničnej staničky. V roku 1944 prebiehali v okolí ťažké boje medzi partizánmi a nemeckou armádou. Stojí tu pomník padlým partizánom.
V osade sa nachádza klasicistický kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1803. V interiéri kostola sa zachovali pôvodné drevené lavice a časť tehlovej dlažby. Vedľa chrámu stojí drevená zvonica s hodinami. Nachádza sa tu aj malý cintorín s liatinovými krížmi z 19. storočia. Celý komplex bol v roku 1990 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.