Liptovské Revúce (670 m n.m.) je obec rozprestierajúca sa na začiatku Revúckej doliny, tvoriacej hranicu medzi Veľkou - Hôľnou Fatrou a predhorím Nízkych Tatier - hôľnatým Zvolenom, v juhozápadnom cípe Liptova. Najstaršia zmienka o slovanskej občine pochádza z roku 1233.

Počas 2. svetovej vojny sa obyvatešstvo aktívne zapojilo do Slovenského národného povstania, kedy sa obec stala dôležitou zásobovacou trasou povstalcov a bola bombardovaná a obsadená fašistami až do jej oslobodenia Červenou armádou 4. apríla 1945. V obci bol pôvodne drevený kostol z roku 1694, na ktorého mieste vyrástol v roku 1819 barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol.

Krížna (1 574 m n. m.) je po Ostredku a Frčkove tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry. Leží v závere hlavného hrebeňa v najjužnejšej časti hôľnatej Veľkej Fatry. Patrí medzi najznámejšie vrcholy pohoria. Je to rozsialy hôlny masív s nádherným kruhovým výhľadom a typickými horskými lúkami. Obdivovať možno centrálny hrebeň Veľkej Fatry, ale aj Malú Fatru, Chočské vrchy, Západné Tatry, Nízke Tatry či Poľanu, Veporské vrchy, Kremnické vrchy s nápadnou Skalkou a pohorie Žiar a Vtáčnik.

Na severovýchodných svahoch je pokrytý súvislými porastami kosodreviny. Úbočie vrcholu tvorí typický a silno lavinózny terén. Krížna je tiež nazývaná matkou lavín, keďže sa z nej uvoľnili tie najväčšie lavíny, ktoré sa v pohorí evidujú. V roku 1924 sa uvoľnila mohutná lavína, ktorá bola jednou z najväčších lavín evidovaných na Slovensku, ktorá mala tragické následky. Lavina dosiahla dĺžku 4 kilometre, prekonala výškový rozdiel 750 metrov a čelo lavíny dosahovalo mocnosť až 35 metrov. Sneh z lavíny sa roztopil až po troch rokoch.

Na vrchole stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Na vrchole už nie je stála obsluha, zariadenie je riadené diaľkovo. Umiestnené je tu navigačné zariadenie Leteckej základne Sliač na riadenie letovej prevádzky a spojenia zem - vzduch a zem - zem. Prechádza cez ňu Cesta hrdinov SNP. Vrch Krížna je raritou, lebo sa na nej stretávajú tri červené turistické značky.

Ostredok (1 596 m n. m.) je najvyšší hôľny vrchol Veľkej Fatry. Leží na hlavnom hrebeni pohoria v jeho južnej časti. Má dva vrcholy, hlavný južný (1 596 m n. m.) a o pár metrov nižší severný (1 593 m n. m.). Vrcholy sú nevýrazné, poskytujúce nerušený kruhový výhľad. Z vrcholu sa otvárajú výhľad nielen na podstatnú časť Veľkej Fatry, ale aj na niektoré okolité horské celky, hlavne na Malú Fatru, Chočské vrchy, Západné Tatry a Nízke Tatry, prípadne na juhovýchode na Poľanu a Veporské vrchy. Svahy Ostredku sú hladko modelované, strmé, v zime hrozí nebezpečie padania lavín.

V roku 2015 potvrdili merania, že vyššia je južnejšie položená kóta (turistami nazvaná „Pustolovčia“). Názov Ostredok zostal pre najvyšší bod masívu ponechaný, bola tak však pomenovaná južnejšie položená nová kóta. Nižšia z kót, ktorá bola v minulosti pomenovaná Ostredok, zostala bez názvu. Vrcholom prechádza 49 km dlhá Veľkofatranská magistrála vyznačená červená turistická značka červenou turistickou značkou.

Ploská (1 532 m n. m.) je typický plochý vrchol nachádzajúci sa na hlavnom hrebeni Veľkej Fatry, západne od obce Liptovské Revúce. Podľa svojho tvaru je odvodený aj jeho názov. Vrcholová časť Ploskej má hôľny charakter, nachádzajú sa tu typické subalpínske lúky. Z vrcholu sa naskytá krásny kruhový rozhľad, veľmi pekné scenérie však možno vidieť už i počas výstupu. Výstup na Ploskú je možný aj v zime, tunajšie svahy sú však v tomto období dosť lavinózne.