Podlesok (550 m n.m.) je významné turistické stredisko v západnej časti Slovenského raja v údolí Veľkej Bielej vody na začiatku Prielomu Hornádu a pri ústí rokliny Suchá Belá. Leží pri obci Hrabušice a slúži ako hlavná brána do najkrajších roklín národného parku. Je to hlavný východiskový bod do najznámejších roklín Slovenského raja, ako je Suchá Belá, Piecky, Kláštorisko, Prielom Hornádu či Ferrata HZS Kyseľ. Poskytuje kompletné turistické zázemie, od reštaurácie, autokempingu až po požičovne e-bikov a ferratových setov. 

Tiesňava Suchá Belá je jednou z najromantickejších a najnavštevovanejších tiesňav Slovenského raja. Je dlhá 4 kilometre a voda v nej pomocou kaskád a vodopádov prekonáva výškový rozdiel až 400 metrov. História turistického objavovania Suchej Belej sa začína roku 1900, keď skupina pod vedením prof. M. Rotha sa dostala až k Misovým vodopádom. V marci 1910 skupina pod vedením A.Mervaya prešla po prvýkrát v zime celou tiesňavou. Úplne, vrátane Rokliny Misových vodopádov, ju sprístupnili členovia Horskej služby roku 1957. Trasa prechádzajúca cez tiesňavu je pomerne náročná, no veľmi zaujímavá. Vzdialenosť skalných stien je niekedy iba meter, pričom výška stien je až 150 metrov. Nebezpečné úseky zabezpečujú rebríky, reťaze, stúpadlá a lávky a vyžadujú zvýšenú opatrnosť. Priechod tiesňavou je jednosmerný smerom nahor.

Kláštorisko (775 m.n.m.) sa nachádza v Slovenskom raji. V roku 1241 tu našli obyvatelia okolitých obcí miesto ochrany pred Tatármi. Kláštorisko je z troch strán chránené roklinami, hlbokými dolinami, čo potvrdzovalo jeho bezpečné miesto. Vybudovali tu kláštor pre rehoľu kartuziánov. V 15. storočí ho obsadili husiti a neskôr bratríci. V 16. storočí bol kláštor povinne zbúraný kvôli zbojníkom. Dnes sa tu nachádza turistická chata a kláštor. Kláštorisko je významnou križovatkou turistických trás Slovenského raja.

Kláštorská roklina je tiesňava vytvorená potokom prameniacim pod Kláštoriskom a ústiacim priamo do Hornádu. Známa bola už v minulosti, pre turistov ju však sprístupnili až roku 1960. Prvým krokom sprístupnenia tiesňavy bolo vybudovanie lanovej lávky pri ústí Kláštorskej rokliny do Hornádu v rámci prvej etapy sprístupňovania Prielomu Hornádu. Roklina začína na lúke pri Kláštorisku a ústi do Prielomu Hornádu medzi Hrdlom Hornádu a Letanovským mlynom. Na tomto mieste sa nachádza lanový most. Je to najkratšia cesta z Prielomu Hornádu na Kláštorisko. Pre turistov je jednosmerná (proti toku) po zelenej značke, vedie po mnohých rebríkoch, drevených i kovových stúpačkách, vybavených reťazovými i lanovými zábradliami. Nachádzajú sa tu viaceré vodopády v poradí pri výstupe hore možno obdivovať vodopád Objaviteľov, vodopád Antona Straku, Dúhový vodopád, kaskády Gustáva Nedobrého, Malý vodopád, Machový vodopád, vodopád Kartuziánov.

Prielom Hornádu je približne 16 km dlhý úsek horného toku rieky Hornád od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie, brehy ktorého spadajú z bočných hrebeňov a vrchov miestami s vyše 300 m výškovým rozdielom. Vďaka svojej turistickej histórii má Prielom Hornádu zvláštne postavenie medzi prírodnými hodnotami Slovenského raja. Predchodca Hornádu na konci mladšieho neogénu tiekol po plochom dne dnešnej Hornádskej kotliny približne o 150 m vyššie. V období na rozhraní mladšieho neogénu a štvrtohôr sa územie Slovenského raja začalo zdvíhať, kým dno Hornádskej kotliny klesať. Hornád sa začal zarezávať do podložia svojho toku a tak vznikol nielen on, ale aj naň nadväzujúce prítoky s menšími prítokmi s vodopádmi a kaskádami, ktoré do nich stekajú zo svahov planiny Glac. Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke priechodný. Až roku 1960 sa začalo s výstavbou lanovej lávky v ústí Kláštorskej rokliny a roku 1974 sa ukončila etapovitá výstavba "chodníka Horskej služby". Na tomto chodníku je zabudovaných 7 kovových mostíkov a lávok, približne 320 m reťazí v exponovaných skalných stenách, 140 stúpačiek a približne 70 m drevených lávok.

Letanovský mlyn (513 m n.m.) je rekreačná osada a významné turistické stredisko v Prielome Hornádu, na severovýchodnom okraji Slovenského raja. Je to križovatka turistických trás a jedno z najkrajších miest pri rieke Hornád. Pri mlyne stojí zrekonštruovaná napodobnenina pôvodného kamenného kartuziánskeho mosta z 15. storočia. Most bol súčasťou tzv. kartuziánskej cesty na vrch, ktorá spájala Kláštorisko s hospodárskym dvorom Tiba. Prvý mlyn tu stál začiatkom 19. storočia. Bol drevený, neskôr nahradený murovaným trojvalcovým mlynom. Vyhorel v roku 1927 a už nebol obnovený. Dnes tu je možné nájsť chaty, malé občerstvenie (v sezóne) a pokojné lúčne prostredie.

Čingov ( m n.m.) je jedno z najstarších, najznámejších a najdôležitejších turistických stredísk Slovenského raja. Leží v severovýchodnej časti národného parku, v rozšírenej časti údolia Prielomu Hornádu, v blízkosti Tomášovského výhľadu, Kláštoriska a Sokolej doliny. Je to miesto, kde sa začína množstvo ikonických túr a kde sa história turistiky v Slovenskom raji písala už v 30. rokoch 20. storočia. Prvé turistické objekty tu vznikli už v roku 1932. Lokalita Hradisko pri Čingove bola osídlená už v mladšej dobe kamennej, čo potvrdzujú archeologické nálezy.