Havran (882 m n.m.) je zaujímavý skalný útvar. Je súčasťou malebného regiónu Veľká Fatra, ktorý je známy svojimi prírodnými krásami a možnosťami turistiky. Táto oblasť ponúka chodníky, ktoré vedú lesmi a malebnou krajinou. Z okolia skalného masívu sa naskytujú pohľady na okolité vrcholy, ako aj do údolia Váhu. Ide o rozľahlejší skalný masív, s viacerými zaujímavými skalnými útvarmi. Výhľady do okolia sa naskytujú na viacerých miestach počas prechodu cez Havran.
Sedlo pod Ostrým (890 m n.m.) je sedlo v severnom výbežku Veľkej Fatry, na pomedzí Liptova a Oravy. Nachádza sa približne 1,5 km severne od Švošova, na úpätí vrchu Ostré. Sedlo zoviera zo západu masív Havrana, východným smerom stúpajú svahy vrchu Ostré.
Ostré (1067 m n.m.) nazývaný domácimi obyvateľmi aj Hrdoš, je skalnatý vrch viditeľný pri prejazde po hlavnej ceste z Martina do Ružomberka. Je to husto zalesnený vrchol v severnej časti Veľkej Fatry, ktorý strmo padá do údolia Váhu. Ostré so skalnatým bralom na vrchole umožňuje kruhový výhľad na široké okolie. Južným smerom dominujú vrchy severnej časti Veľkej Fatry, západným smerom vidieť Malú Fatru a neďaleký Šíp, na východe dominuje Veľký Choč a Nízke Tatry. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné aj Tatry a Oravská Magura. Cca 300 metrov juhozápadným smerom od hlavného vrcholu sa nachádza druhá vyhliadka na obec Švošov s osadeným krížom.
Hrdošná skala (902 m n.m.) sa nachádza na Liptove v Chočských vrchoch, nad obcou Komjatná. V tejto lokalite možno obdivovať mohutné skalné bloky s oknami, bránami a niekoľkými jaskyňami. Najväčšou z týchto jaskýň je 120 m dlhá oficiálne neprístupná Žaškovská jaskyňa. Hrebeň Hrdoša s Hrdošovou skalou je prístupný po značkovaných turistických chodníkoch. Zaujímavé je aj skalné okno, ktoré vzniklo postupným zvetrávaním a oddelením sa skál. Svedčia o tom aj kusy zotrvávajúce ešte v dolnej časti okna. Z vrcholu sú výhľady do okolia, hlavne na hrebeň Malej a Veľkej Fatry.
Komjatná (634 m n.m.) je obec, ktorá leží na úpätí Chočských vrchov na Liptove. Prvé písomné zmienky o pochádzajú z desiateho storočia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1330. V roku 1715 sa spomína ako „Possessio Komiattna“. Komjatná je známa nálezmi z mladšej doby bronzovej - mečov liptovského typu, sekier a kosákov a aj sídliskom púchovskej kultúry. Na jej území sa nachádzajú aj zakonzervované základy gotického kostola sv. Ducha, ktorý sa spomína v roku 1492 a zanikol v roku 1820. Taktiež sa tu nachádza aj pamätná tabuľa, ktorá bola vyhlásená za archeologickú pamiatku. Dolina, v ktorej sa nachádza obec, je významná tým, že cez ňu prechádza praveká obchodná magistrála, ktorá viedla z Liptova na Oravu. V obci je klasicistický rímskokatolícky kostol sv. Gála (Gálusa) postavený v roku 1823 s oltárnym obrazom od J. B. Klemensa. Súčasťou obce je aj miestna časť Studničná, spomínaná v roku 1600, kde sa nachádza významná prírodná scenéria (skalné útvary).
