Rozhľadňa Šturmanova hora (613 m n.m.) bola postavená v Stolických vrchoch, medzi dolinami tokov Muráň a Zdychava, severne od mesta Revúca. Verejnosti bola sprístupnená v novembri 2024. Rozhľadňa je postavená z dreva na kamenných základoch. S výškou takmer 20 metrov ide o najvyššiu rozhľadňu na Gemeri a v okolí. Ponúka dychberúci výhľad na Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, Muránsku planinu a dokonca až na Bukové hory v Maďarsku. Krásne z nej vidieť aj blízke lokality ako Jelšavu, Muráň a Muránsky hrad. Dominantu pohľadu tvorí majestátny vrch Kohút, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou panorámy Gemera. Pri rozhľadni je umiestnený prístrešok slúžiaci na oddych a ochranu pred počasím.

Ochtinská aragonitová jaskyňa (642 m n.m.) predstavuje unikátny prírodný fenomén pútajúci pozornosť bohatosťou a rôznorodosťou aragonitovej výplne i svojráznym vznikom a vývojom podzemných priestorov. Nachádza sa v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Umelý vchod do jaskyne je dlhý 144 m a prekonáva výškový rozdiel 19 metrov za pomoci 104 schodov. Celková dĺžka trasy v jaskyni je 300 m, teplota vzduchu sa pohybuje od 7,2o do 7,8oC. Prehliadka jaskyne trvá 30 minút. Strop jaskyne je zdobený jedinečnými formami excentrickej formy aragonitu. Sprístupnených jaskýň tohto typu je na svete len veľmi málo a jej charakteristická výzdoba je unikátna v celosvetovom meradle.

Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave M. Cangár a J. Prošek. V roku 1955 si ju prezreli pracovníci Turistu, n.p. a v roku 1956 sa uskutočnili prieskumné sondovacie práce. Sprístupňovacie práce sa začali v roku 1966 razením prístupovej štôlne dlhej 145 m, ktorá umožnila jaskyňu otvoriť pre verejnosť v roku 1972. Dĺžka jej sprístupnenej časti je 230 m.

Banský náučný chodník Mních bol vybudovaný v Revúckej vrchovine, západne od Rožňavy, neďaleko Plešiveckej planiny. Dlhý je cca 2,4 km a prekonáva prevýšenie 165 metrov. Chodník je jednosmerný, okružný, celoročne sprístupnený s baníckym, historickým a prírodovedným zameraním. Na chodníku bolo osadených 7 informačných tabúľ. Prechod prvej časti trasy náučného chodníka medzi východiskom a vrcholom Mnícha s prvými piatimi zastávkami je pre exponovanosť a úzkosť chodníka žiaduci len v smere nahor. Exponované úseky výstupu strmým a bralnatým svahom sú zabezpečené reťazami, rebríkmi, stúpačkami a premosteniami.

Mních (654 m n.m.) je najvyšším bodom Rožňavskej kotliny. Nachádza sa v Revúckej vrchovine, neďaleko obce Rakovnica. Vrchol je sprístupnený prostredníctvom Banského náučného chodníka Mních. Z vrcholu sa otvárajú čiastočné výhľady do okolia.

Kostol sv. Márie Magdalény (548 m n.m.) bol postavený neďaleko vrcholu Mních, v Revúckej vrchovine, nad obcou Rakovnica. Ide o starobylý pútnický rímskokatolícky kostolík, nachádzajúci sa na lúkach v lesnatom závere doliny potoka, ktorý preteká obcou. Ide o jeden z najstarších v Gemeri – románska stavba z lomového kameňa so štrbinovými oknami pochádza zrejme z druhej tretiny 13. storočia, najstaršia písomná zmienka o ňom je z roku 1416. Po zničení požiarom v roku 1658 bol koncom 17. storočia obnovený, pričom v ňom pribudol barokový oltár. Kostol sa stal pútnickým miestom, a to vďaka blízkej studničke s povesťou so zázračnými účinkami. Lokalita je predposlednou zastávkou náučného chodníka Mních.

Rakovnica (358 m n.m.) je neveľká obec západne od Rožňavy v úzkom výbežku Rožňavskej kotliny pod najvýchodnejšiu časť Revúckej vrchoviny. Vznikla v 13. storočí na území panstva hradu Brzotín ako uhliarska osada v mieste, kde dnes stojí kostol sv. Márie Magdalény, odkiaľ sa neskôr presťahovala južnejšie do dnešnej, nižšej polohy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1327. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo roľníctvo, baníctvo a povozníctvo. Banské kutanie v severnom okolí obce má počiatky v 12. – 13. storočí (hľadalo a ťažilo sa zlato, striebro, meď). Záznamy o ťažbe železnej rudy pochádzajú z roku 1758, svedčia o nej pingové polia pod Mníchom. Jej podpovrchová ťažba dosiahla najväčší rozmach až po druhej svetovej vojne, ložisko bolo vyčerpané a ťažba ukončená v roku 1991. V rokoch 1938 – 1945 bola obec súčasťou Maďarska. Pamiatkami v obci sú dva kostoly: neskororománsky rímskokatolícky pútnický sv. Márie Magdalény z 13. storočia a klasicistický evanjelický a. v. z roku 1836. Obec prevádzkuje Dom baníckych tradícií.