Jahodník (240 m n.m.) je rekreačné stredisko nachádzajúce sa na samote, v prostredí lesov pohoria Malé Karpaty, neďaleko obce Smolenice.
Rekreačné zariadenie patrí desaťročia medzi obľúbené miesta výletov a oddychu najmä Trnavčanov i obyvateľov západného Slovenska. Okolie Jahodníka, kde je vystavaných niekoľko sto súkromných i firemných rekreačných chalúp, i ubytovacích zariadení, poskytuje možnosť pešej turistiky vďaka dobre vyznačeným turistickým trasám aj pre náročných, cykloturistiky, lezenia po skaláchších športových disciplín.

Čierna skala (662 m n.m.) je dominantný masív vypínajúci sa neďaleko Plaveckého Mikuláša, v pohorí Malé Karpaty. Táto mohutná vysoká skalná hrana, ktorá padá do údolia, ponúka turistom zo svojich vrcholových častí prekrásne a ďaleké výhľady na okolité malokarpatské lesy a Podunajskú nížinu. Najväčším lákadlom Čiernej skaly je však jej dlhý a úzky skalnatý hrebeň plný pôsobivých brál, skalných stien vysokých neraz i viac ako 30 metrov a sutín. Obdivovať však možno aj pôsobivé skalné steny, či zaujímavý prírodný úkaz – skalné okno. Vrch sa vyznačuje divokou prírodou, možno tu stretnúť nielen diviaka, ale i skupinky muflónov, ktoré sa tu často zdržiavajú.

Jelenia hora (475 m n.m.) je vrchol nachádzajúci sa v pohorí Malé Karpaty, v Plaveckom krase, medzi obcami Plavecký Mikuláš a Plavecké Podhradie. Ide o mimoriadne atraktívny skalný výbežok, nachádzajúci sa v strednej časti západného predhoria Malých Karpát. Miesto sa nachádza neďaleko Plaveckého Mikuláša. Vrchol zaujme svojim skalným reliéfom. Z hrebeňa Jelenej hory, ktorý je z jednej strany zalesnený, sú veľmi pekné výhľady a to prevažne na Plavecký hrad a okolité kopce. Vidno však i čiastočne do Borskej nížiny.

Plavecký Mikuláš (257 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na Záhorí. Chotár patrí do Plaveckého krasu. Bol osídlený už v paleolite. V blízkej jaskyni Deravá skala boli objavené zvyšky osídlenia z tohto obdobia. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1394, kedy získal plavecké panstvo od kráľa Žigmunda Stibor zo Stiboríc za zásluhy vo vojne proti Turkom. Obec vznikla v oblasti, kde boli v 11. – 12. storočí usídlení Plavci (Polovci) ako strážcovia hraníc. Názov Plavecký(Plavec) vznikol pravdepodobne odvodením od pomenovania kumánskeho bojového kmeňa Polovcov(Plavcov), ktorý sa tu usadil po tatárskom plene. V obci sa nachádza rímskokatolícky barokový kostol sv. Mikuláša, postavený v roku 1745 na mieste staršieho kostola sv. Floriána z roku 1718. Juhovýchodne od obce Plavecký Mikuláš, na svahoch Mokrej doliny sú zachované lesné spoločenstvá s výskytom chránených druhov flóry a fauny. Na triasové vápence a dolomity sa viaže reliéf Plaveckého krasu s geomorfologickými útvarmi Deravá skala, Tmavá skala, vyvieračka a iné. Vstup do doliny je sčasti odlesnený, na strmých úbočiach so škrapovými poľami, krasovými jamami, priepasťami, jaskyňami a bralami. V blízkosti je tiež keltské hradisko Pohanská a Plavecký hrad z 13. storočia.