Krupina (262 m n.m.) je mesto ležiace na rozhraní Krupinskej planiny a Štiavnických vrchov. Na základe archeologických nálezísk v okolí Krupiny možno predpokladať, že okolie bolo osídlené už v mezolite. Evidované sú nálezy kamenných mlatov a sekier, početné nálezy z mladšej kamennej doby. O kontinuite osídlenia svedčia aj nálezy medených sekier a dlátok zo staršej bronzovej doby, ozdobné predmety zo strednej bronzovej doby či nálezy z mladšej bronzovej doby. Hoci sa na území samotného mesta Krupiny našlo málo nálezov svedčiacich o jeho osídlení, z pomerne hustého osídlenia jeho blízkeho okolia v tomto období možno predpokladať, že na území dnešného mesta sídlil človek už v praveku. Plnohodnotné stredoveké mesto vytvorili nemeckí kolonisti, ktorí prišli do tejto oblasti koncom 12. a začiatkom 13. storočia. O kontinuite osídlenia svedčí aj samotný slovansko-slovenský názov Krupina. Krupina spoločne s Trnavou, Zvolenom a Banskou Štiavnicou patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Mestské práva dostala pravdepodobne v roku 1238. Je rodiskom básnika Andreja Sládkoviča, spisovateľky Eleny Maróthy-Šoltésovej a pedagogickým pôsobiskom Jozefa Cígera-Hronského. Pôsobil tu svetoznámy šľachtiteľ ruží Rudolf Geschwind.

Strážna veža Vartovka (380 m n.m.) je strážna veža štvorcového pôdorysu vysoká približne 13 metrov, ktorá stojí na vrchu Stražavár nad mestom Krupina. Postavená bola okolo roku 1564 a neodmysliteľne patrí medzi hlavné dominanty mesta Krupina. Ako súčasť ochranného systému chránila v minulosti obyvateľov a viaceré banské mestá. Jej hlavnou úlohou bolo, spolu s ďalšími vartovkami na okolí, informovať o blížiacom sa nebezpečenstve. Napríklad o blížiacich sa Turkoch alebo povstaleckých či cisárskych vojskách. Dnes je Vartovka voľne prístupná a slúži ako rozhľadňa na široké okolie Štiavnických vrchov a Krupinskej planiny. Stavba je unikátna aj tým, že je zaradená medzi posledné zachovalé strážne veže na Slovensku. Vartovka nad Krupinou je zapísaná v zozname Národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Strážna veža je voľne prístupná verejnosti. Na rozhľadni a v jej okolí vybudovali osvetlenie, lavičky, posedenie, ohnisko, ale aj panoramatické informačné tabule okolia s podrobným popisom.

Rozhľadňa Prašný vrch (513 m n.m.) je najstaršia rozhľadna v okrese, postavená bola ešte v roku 1998 z iniciatívy miestneho odboru KST. Jednoduchá drevená stavba, ktorá pripomína poľovnícky posed, stojí na vrchole Prášneho vrchu a jej vyhliadková plošina je vo výške asi 5 m nad úrovňou terénu. Rozhľadna je však zhruba od r. 2012 znefunkčnená (chýbajúci rebrík ku plošine).
Prášny vrch je viac-menej prirodzeným vyhliadkovým bodom. Výhľad je takmer kruhový. Okrem maďarských vrchov zaujme najmä pohľad na severozápad a západ, kde okrem pohorí Tríbeč, Inovec a Vtáčnik je možné dovidieť až na 150 km vzdialené Malé Karpaty (Čertov vrch), a čiastočne aj na Nízke Tatry (Rakytov). Celkom možno pozorovať až 16 slovenských a maďarských pohorí.

Hrušov (349 m n.m.) je obec v okrese Veľký Krtíš. Nachádza sa na južnej okrajovej zvýšenej časti Krupinskej pahorkatiny. Obec Hrušov sa prvýkrát spomína v starých písomných správach z roku 1272, kde sa spomína meno Mikuláša z Hrušova. Obec vtedy patrila rodu Huntovcov. Ako kedysi žili ľudia, priblížili kostrové pohrebiská, v ktorých sa našli krčiažteky, gombíky a už aj pozostatky čepcov (pozostatky malých sklenených korálikov). Toto pohrebisko sa našlo v roku 1974 v miestach medzi Lúčkou a Bralom. Za návštevu stojí múzeum v miestnom ľudovom dome so zachovalou pecou na pečenie chleba, vinné pivnice vytesané do mäkkého tufového podložia. V obci sa nachádza viacero ľudových domov, dom č. 178 je pamiatkovo chránený. Ide o trojpriestorový obdĺžnikový objekt usadlosti zo začiatku 20. storočia.

Hontianska paráda v Hrušove je vrcholným podujatím a prezentáciou obce Hrušov, ale zároveň i vrcholným prezentačným podujatím ľudovej tradičnej kultúry Hontu. Dáva návštevníkom do povedomia bohaté kutlúrne tradície nášho ľudu a to nielen tým, že predstavuje ľudovú kultúru javiskovou formou, ale predovšetkým tým, že navštevníkom priblíži, z čoho kultúrne dedičstvo pramení. V roku 2023 sa bude konať už 26. ročník. Festival  priblíži takmer zabudnuté starodávne roľnícke práce a najrôznejšie remeslá v prostredí hrušovských lazov i v samotnej obci. V ponuke budú folklórne vystúpenia v zaujímavom amfiteátri i mimo neho. Návštevníkov čakajú dvory a ochutnávky miestnych špecialít.