Králická tiesňava je prírodná pamiatka, ktorá sa nachádza pri obci Králiky. Predmetom ochrany je tiesňava Farebného potoka so 7 m vysokým vodopádom v krasových dolomitoch s výskytom viacerých druhov chránených rastlín a živočíchov. Králickú tiesňavu tvorí asi 1 km dlhý kaňon vytvorený Farebným potokom, ktorý tu medzi skalami vytvoril unikátne zákutia. Počas krátkej prechádzky je možné sledovať špecifickú flóru, návštevníci musia prejsť dvakrát cez potok pomocou drevených lávok a dostanú sa až ku Králickému vodopádu. Skalné bralá naokolo tiesňavy dosahujú krásnu výšku niekedy aj 20 metrov. V lokalite možno obdivovať aj neprístupné malé jaskyne.

V najatraktívnejšej záverečnej časti tiesňavy, v nadmorskej výške 650 metrov n.m. sa nachádza vodopád, ktorý aj keď nepatrí medzi velikánov z hľadiska Slovenska, v okolí Banskej Bystrice je to jeden z najväčších. Jeho rozbúrená voda padá do hĺbky sedem metrov a obkolesuje ho krásny skalný masív.

Králiky (715 m n.m.) je obec nachádzajúca sa na východnej strane Kremnických vrchov v prekrásnom prostredí hustých lesov, horských lúk, krištáľovo čistých bystrín a vzduchu. Založená bola buď pastiermi – valachmi, alebo drevorubačmi – uhliarmi a jej počiatky možno položiť už do 16. storočia. Bola pomenovaná podľa osoby menom Králik, ktorý bol považovaný za vedúceho pracovnej skupiny drevorubačov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1773 pod názvom Králiti. Pôvodní obyvatelia sa zaoberali horským poľnohospodárstvom, výrobou dreveného riadu, pracovali v lesoch, od 19. storočia aj v blízkych podnikoch. Po 1. svetovej vojne zaviedli pokusné dolovanie uhlia. Zaujímavosťou obce je zvonica. Ide o murovanú stavbu na pôdoryse štvorca s hladkou fasádou a ihlancovou helmicou z roku 1838.

Chata na Suchom vrchu (m n.m.) bola vybudovaná neďaleko Banskej Bystrice, v turisticky vyhľadávanej lokalite hlavne vďaka Mútnemu jazeru a vrcholu Trávny Ždiar. Najskôr tu bol starý drevený senník prestavaný na turistickú útulňu. V roku 1930 miestny turistický klub odkúpil pozemok od Malachovčanov a začal s výstavbou novej krásnej turistickej chaty. Slávnostné otvorenie chaty sa konalo v máji 1932 pred letnou turistickou sezónou. Chata na Suchom vrchu sa stala zakrátko hlavným bodom turistov do okolia Suchého vrchu. Dnes je žiaľ táto idylická chata zatvorená a jej funkciu sčasti prebrala Pony farma na Suchom vrchu.

Trávny Ždiar (820 m n.m.) je skalnou vyhliadkou vypínajúcou sa západne od Banskej Bystrice, na ktorú vedie príjemná nenáročná 820 metrov dlhá trasa vedúca po strmých svahoch, cez mohutné skaliská, až na vrcholovú vyhliadku. Ponúka tiesňavu, skalnú dieru a osem rebríkov, ktoré vytvárajú čaro tejto lokality. Cesta tunajšou tiesňavou ponúka 60 výškových metrov, rozprávkový les a naozaj krásne miesta. Napriek tomu, že miestami sa na trase nachádzajú exponované miesta priechodných iba pomocou kovových rebríkov, prechod je nenáročný, len si vyžaduje zvýšenú opatrnosť. Pôsobivé skalné bralá, úžiny, balvany zaujímavých tvarov, a najmä spomínané rebríky vyslúžili lokalite prezývku „malý Slovenský raj“.

Z vrcholu sa naskytujú výhľady na Kremnické vrchy, Veľkú Fatru s dominantným vrcholom Krížna a dokonca na Panský diel v Nízkych Tatrách. Keďže ide o jednosmerný okruh, naspäť k chate sa zostupuje dole kopcom lesným chodníkom.

Kremenia jaskyňa (630 m n.m.) predstavuje raritu medzi jaskyňami, pretože sa nachádza v kremeni, v ktorom bežne jaskyne nevznikajú. Jaskyňa je v podstate deravá komnata, ktorá sa dá prejsť niekoľkými krokmi: od vchodu k oknu, od zadnej steny k malým okienkam. Má rozmery 9,5 × 8,5 metrov a výšku 2 – 3,5 metra. Dutina, pripomínajúca zväčšeninu ľudskej lebky je spolu s okolím chránená ako prírodná pamiatka. Chránené územie reprezentuje záverečnú fázu postvulkanickej hydrotermálnej činnosti v Kremnických vrchoch – prekremenenie. Na strope sa ojedinele nachádzajú aj drobné 1 – 5 mm bradavicové sintre kalcitovej povahy.