Pohorie Rokoš je súčasťou chráneného územia Národná prírodná rezervácia Rokoš. Je budovaný druhohornými usadeninami, najmä strednotriasovými dolomitmi, menej vápencami, chočského príkrovu, ktoré tu tvoria miestami skalné dominanty masívu (Košútova skala, bralnatý vrchol Rokoša, kaňonmi rozbrázdený Malý Rokoš, Plevňa a Kánisova skala). Je to pekná scenéria dolomitových a vápencových skál, týčiace sa nad Rudnianskou dolinou.

Ješkova Ves (290 m n.m.) je súčasťou obce Diviaky nad Nitricou. Podľa viacerých historikov rok 1210 je rok prvej písomnej zmienky o obci (v roku 2010 obec oslávila okrúhle výročie 800 rokov). Táto oblasť však bola osídlená už v dávnej minulosti čo dokazujú aj archeologické výskumné práce na žiarovom pohrebisku, kde bolo odkrytých viac ako sto hrobov. Ľud lužickej kultúry preukázateľne zotrval na tomto území v období 700 – 400 rokov pred našim letopočtom. V nasledujúcom období bolo územie osídlené ľudom púchovskej kultúry ktorú vystriedali Slovania.

Rokoš (1 009,9 m n. m.) je najvyšší vrch Nitrických vrchov, geomorfologického podcelku Strážovských vrchov. Nachádza sa v ich najjužnejšej časti, na hranici okresov Prievidza a Bánovce nad Bebravou, nad obcou Diviaky nad Nitricou. V južnej časti územia Rokoša sa nachádzajú typické strmé skalné útvary so sutinami na ich úpätí. Celá skupina Rokoša je pokrytá bučinami. Borovica sosna má v tejto oblasti prirodzené rozšírenie. Z rastlín sa tu uplatňujú zvoncovník, repíček repíkovitý, prvosienka holá a iné. Zalesnený vrchol neposkytuje výhľad.

Na Rokoši bol osadený pamätník Ľ. Štúra a A. Dubčeka. Obaja sú to rodáci z neďalekého Uhrovca, dokonca sa narodili v tom istom dome, len v inom čase. Pôvodne pomník postavený v roku 1968, znovu vybudovaný v roku 1996.

Čierny vrch (997 m n.m.) sa vypína nad obcou Kšinná a je súčasťou pohoria Nitrické vrchy. Nachádza sa na hlavnom hrebeni Nitrických vrchov. Na jeho vrchole sa nachádza oplotený drevený kríž, ako aj vrcholová kniha. Z vrcholu sa otvárajú nádherné výhľady do šíreho okolia, na Malú Maguru, Strážovské vrchy i vrch Rokošza priaznivého počasia možno obdivovať aj malo-fatranský Kriváň, či časť Veľkej Fatry. Neďaleko v sedle bola postavená retranslačná veža, ktorá slúži na zosilňovanie rádiového signálu. Takýmito stanicami sa znižujú náklady na pokrývanie väčších území signálom.

Suchý vrch (1 028 m n. m.) je čiastočne odlesnený vrchol, ktorý leží v Strážovských vrchoch, v geomorfologickom podcelku Nitrické vrchy. Ide o kryštalický masív susediaci s Čiernym vrchom.

Liešťany (340 m n.m.) sú obcou ležiacou v nitrickom výbežku Hornonitrianskej kotliny pri úpätí Strážovskej hornatiny na nive Nitrice. Obec vznikla zlúčením samostatných obcí Liešťany, Dobročná a Lomnica síce až roku 1943, ale ich dejinný vývoj je písomne dokladovaný už od začiatku 14. storočia. Možno však predpokladať, že tieto lokality boli osídlené už skôr a prirodzená kontinuita menších sídiel sa udržala aj v ďalšom období. Dávnu históriu síce nedokladujú väčšie kultúrnohistorické pamätihodnosti s výnimkou miestnych kaplniek z 20. storočia, ale odtlačky pečatidiel na archívnych dokumentoch. Podľa nich sa dá predpokladať, že v dávnych dobách v lokalite jestvoval farský kostol zasvätený sv. Jurajovi a v Dobročnej kostol, ktorý bol zasvätený sv. Floriánovi.

Boškov laz (935 m.n.m.) je zalesnený vrchol ležiaci v geomorfologickom podcelku Strážovských vrchov. Z vrcholu nie sú priame výhľady do okolia. Výhľad je možný len z okolitých starých stromov nachádzajúcich sa na vrchole, pričom vidieť Nitrické vrchy. Okrem toho sú výhľady možné aj z okolia pod vrcholom. Smerom od Poruby je pekný výhľad na celú Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Žiar, Malofatranský Kľak a Martinské hole. Pri dobrej viditeľnosti vidieť aj Západné Tatry. Druhý pekný výhľad poskytuje miesto nachádzajúce sa medzi Magurou a Boškovým lazom. Poskytuje pekný výhľad na Rokoš, Suchý, Čierny vrch a Rudniansku dolinu. Z rúbaniska situovaného hneď vedľa možno obdivovať Valaskú Belú a okolie.

Šútovské sedlo (529 m n.m.) je sedlo ležiace v Malej Magure, podcelku Strážovských vrchoch nad mestom Bojnice. Ide o významnú turistickú a cykloturistickú križovatku. Zo sedla nie sú výhľady do okolia. Je tu však možnosť opekania a oddychu na okolitých lúkach.

Malá Magura (1101 m.n.m.) je podcelok Strážovských vrchov. Ide o jadrové pohorie tvorené hlavne premenenými a magmatickými horninami. Jeho najvyšším vrcholom je Magura (1 141 m.n.m.).

Na vyvreté horninové typy v Malej Magure sa geneticky viažu ložiská rúd zlata, olova, železa ťažených v stredoveku v okolí Nitrianskeho Pravna, v Malinovej, Chvojnici, Diviakoch nad Nitricou, Čavoji a v iných lokalitách, o čom svedčia dodnes zachované pozostatky ryžovísk v ich okolí. Najväčší rozmach ťažby bol vo období rokov 1340 až 1650, hlavná oblasť ryžovania bola v ústí Chvojnickej kotliny medzi obcami Malinová a Chvojnica (lokalita Roboty). Vo svojej dobe to boli (po kremnických a štiavnických ložiskách) tretie najvýznamnejšie náleziská zlata v Uhorsku.