Kremnica (564 m.n.m.) je starobylé banícke mesto. Bola v centre pozornosti panovníkov, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať kvôli okolitým viacerým zlatým baniam. Zlato a striebro sa tu údajne ťažilo už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby nastal až začiatkom 14. storočia.  Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. Postavený tu bol mestský hrad, pekné historické centrum s viacerými pamätihodnosťami a múzeami.

Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Jej osídlenie bolo národnostne zmiešané ale nemecký živel dominoval v kráľovských mestách až do roku 1608. V meste bol postavený v rokoch 1765 – 1772 jeden z posledných morových stĺpov v bývalých habsburských krajinách. Pri príležitosti inžinierskej konferencie v roku 1889 inštaloval  Bohuslav Križko v Kremnici prvé verejné elektrické osvetlenie v Uhorsku. V Bratislave sa ako zdroj trvalého verejného osvetlenia začala elektrina používať v rovnakom roku len na Továrenskej ulici.

Janova Lehota (422 m n.m.) je obec v okrese Žiar nad Hronom. V obci je typická reťazová kolonizačná zástavba. Obec vznikla v roku 1376. Vznik obce Janova Lehota – po nemecky Drexlerhau, ako aj vznik ostatných nemeckých dedín súvisí s nemeckou východnou kolonizáciou v 14. a 15. storočí, ktorá siahala ďaleko do východnej a juhovýchodnej Európy. V roku 1487 patrila do Ostrihomského arcibiskupstva a od roku 1776 do Banskobystrického biskupstva. V obci je rímskokatolícky Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z roku 1487, pôvodne zasvätený Narodeniu Panny Márie, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Vedľa kostola sa nachádza kaplnka Panny Márie Sedembolestnej z roku 1739.

Kľakovká dolina sa nachádza v katastrálnom území Novej Lehoty. Dolina sa začína pri Dererovom mlyne a lesnou cestou sa dá dostať až tesne pod vrchol Vtáčnika. Dolinou preteká niekoľko malých a väčších potokov, ako Čierny potok, Barina, Šechvaldský potok a Lutilský potok, do ktorého sa všetky postupne zlievajú a pokračujú cez Lutilu a Žiar nad Hronom do Hrona. V minulosti boli tieto potoky zdrojom vodnej energie, ktorá sa tu účelne využívala.

Dolinou, ale hlavne na priľahlých úbočiach bola v minulosti vybudovaná konská železnica, ktorá slúžila na približovanie dreva na pílu, ktorá sa nachádzala na začiatku doliny, dnes je na mieste tejto píly vybudovaná horáreň s kanceláriami a bytom pre lesníka. Na dvore horárne dobre vidieť základy pre jednotlivé stroje, ktoré tu boli inštalované. Trochu nižšie pod horárňou, asi 500 m, na ľavej strane vidieť mlynský náhon na obilný mlyn a dajú sa tu nájsť v lesnom poraste aj kamenné pozostatky mlyna.

Vtáčnik (1 346 m n. m.) je výrazný bralnatý vrchol vulkanického pôvodu na hlavnom hrebeni rovnomenného pohoria Vtáčnik. Je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik. Nachádza sa v centrálnej časti pohoria. Je najvyšším vrchom celého pohoria Vtáčnik. Vrchol pokrýva zmiešaný ihličnato-listnatý les. Samotný vrchol je čiastočne odlesnený a umožňuje kruhový výhľad na okolité horstvá, ako sú Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Strážovské vrchy, Veľká Fatra, Malá Fatru, ale aj Žiarska a Hornonitrianska kotlina.

Je významným cieľom turistov v tejto oblasti a je tiež významnou križovatkou viacerých turistických chodníkov. Vrchol je zároveň ôsmou zastávkou náučného chodníka Vtáčnik, začínajúceho v Gepňárovej doline neďaleko obce Bystričany. Vrchol predstavuje typické vulkanické pohorie tvorené andezitom. Vývoj v pohorí Vtáčnik je úzko spätý s vývojom v Kremnických vrchoch. V riečnom prostredí sa uložili vrstvy polymiktných zlepencov s pieskovcami a pokračujúca subsidencia umožnila vznik jazerno-močiarneho prostredia. Tu došlo k vzniku uhoľných slojov ako sú Handlová a Nováky, ktoré sú bádenského veku.

Kamenec pod Vtáčnikom (285 m.n.m.) - leží v južnej časti Hornonitrianskej kotliny na západnom úpätí pohoria Vtáčnik. Obec vznikla v 20. storočí spojením Dolného a Horného Kamenca. V obci bolo objavené hradisko so sídliskovými mladohalštattskými nálezmi. História osídlenia teda siaha až do Halštatskej doby (800 – 400 pred Kr.). Z tejto doby sa našli prvé stopy človeka, ktorý podľa nálezov zostal prítomný v tejto lokalite až do stredoveku.